Jarná vôňa - Hô Xuân Hương

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo vieme o Vietnamcoch? Napriek tomu, že sa v našom spoločenskom priestore pohybujú už desaťročia, zostávajú stále veľkou neznámou. Pracovití, slušní, bezproblémoví, no uzavretí v komunite. Keď ovládame iba tieto stereotypy, čo môžeme povedať o vietnamskej literatúre a zvlášť o poézií?

V rukách držím knihu autorky Hô Xuân Hương. Jej meno sa prekladá ako Jarná vôňa. Tak je pomenovaná aj predkladaná zbierka veršov. O „prekódovanie“ do slovenčiny sa postarala vietnamistka Eva Antoschenko Múčková, ktorá pôsobí v Rusku na Inštitúte ázijských a afrických štúdií Moskovskej univerzity. Publikáciu vydavateľsky zastrešilo vydavateľstvo Petrus.

V knihe nachádzame osemdesiat básní v troch variáciách. Básne sú tu v tradičnom znakovom písme „Nôm“, tiež v modernejšej latinizovanej forme vietnamčiny „Quoc ngu“ a samozrejme v slovenčine. Pozoruhodné je, že mnohé z týchto básní neboli nikdy preložené do žiadneho cudzieho jazyka.

Verše poetky Hô Xuân Hương sú v tom najpozitívnejšom zmysle slova škandalózne. Sú plné dvojzmyslov, irónie, erotických narážok. Poviete si, „škandalózne“, veď to je dnes v každej knihe. Ale pozor, tu treba brať ohľad na to, že verše „Jarnej vône“ majú vyše dvesto rokov. V básni Nočné tkanie čítame: „Len čo sa knôtik v lampe rozhorí, všetko navôkol sa belie, rozžiari, / drevený kolík na krosnách celú noc hravo kmitá hneď ako vytrieli. / Nôžky zladene tlačia nadol a zase sa čochvíľa nahor dvíhajú, / tkáčsky člnok svižne prepichuje z tenučkých hodvábnych nití osnovu. // Široký, či úzky, malý, či priveľký – vždy vkĺzne hladko, dokonale, / krátky, či pridlhý – na rozmere nezáleží, oba sú ideálne. / Dievčiny, čo sa v tom vyznajú, nechajú poriadne vymáčať tkaninu, / napokon hodnú chvíľu čakajú, až kým ju majú purpurovo sfarbenú.“

Takéto verše písali vietnamské ženy v časoch, keď u nás Ján Hollý prekladal Vergília...

Hô Xuân Hương využíva „klasickú tchangskú čínsku formu sedemslabičných štvorverší alebo osemverší“. Toto je najkomplikovanejšie miesto prekladateľského procesu. Tu sa ponúka celá škála prekladateľských riešení. Od doslovných, po absolútne voľné. Tu možno overiť všetky výstupy translatologických seminárov a konferencií, ale i zručnosti prekladateľa v úlohe básnika. Eva Antoschenko Múčková preklad zvládla, no bolo by zaujímavé čítať verše Hô Xuân Hương v prebásnení napríklad Štefana Moravčíka.

Treba oceniť rozsiahlu úvodnú štúdiu z pera prekladateľky. Tá je kľúčom k pochopeniu poézie Hô Xuân Hương. Prináša rozsiahly poznámkový aparát, oboznamuje čitateľa s dobovým kontextom i tajomstvami z autorkinho života.