Vyhľadávanie
Bratislava, kalligram 2012
Preklad Magda takácsová
György Spiró si na jar 1957 ako jedenásťročný prečítal zvláštny článok v novinách, na ktorý si spomenul o štyridsaťdva rokov neskôr. Začal pátrať a po mesiacoch pr ez er a n i a dobovej tlače, keď sa už chcel vzdať, našiel, čo hľadal. Spiró sa pustil do písania Jarnej výstavy.
Hlavným hrdinom je Gyula Fátray, ktorý sa pár dní pred vypuknutím maďarskej revolúcie v roku 1956 dostane do Rochusovej nemocnice a pobudne tam až do jej potlačenia. V období represálií sa zotavuje doma, následne sa vracia do práce, kde robí ako strojný inžinier. Spiró tým, že si za hrdinu nevybral človeka s humanitným, ale technickým vzdelaním, sa mohol sústrediť na drámu človeka, a nie na ideologické a politické dilemy doby.
Jar 1957 bola rozporuplná, pretože sa ešte nerozhodlo, či po potlačení revolúcie bude nasledovať tvrdý teror, alebo príde odmäk stalinistického režimu. Navonok sa zmiernili mechanizmy represálií, ale začali sa prípravy monsterprocesov. Nášmu hrdinovi sa okolo Veľkej noci dostanú do rúk noviny, kde v článku figuruje medzi zradcami režimu. Začne sa mýtický boj proti neviditeľným a neznámym nepriateľom a kafkovská kalvária v labyrinte režimu – snaží sa zohnať si potvrdenie, že v spomínanom čase bol v nemocnici, kľučkuje, aby mu uverejnili tlačovú opravu, lenže neúspešne. Postupne sa od neho odvrátia nielen kolegovia, ale aj priatelia, stratí prácu. Odcudzenie sa nekoná len na spoločenskej úrovni, ale aj v súkromnom živote. Manželka si jeho trápenie vôbec nevšíma, pretože je zamestnaná prípravou Jarnej výstavy, prvej výstavy od roku 1948, na ktorej sa predstavia aj diela abstraktného maliarstva. Nonfiguratívne diela vystavené v samostatnej sále boli v rozpore s estetickou doktrínou socialistického realizmu. Voľnosť legendárnej Jarnej výstavy slúžila skôr ako zámienka na socialistickú kritiku, opätovné odsúdenie „samoúčelného a malomeštiackeho” umenia.
Spiró zobrazuje existenciálnu situáciu človeka ohrozeného molochom režimu s takou elementárnou silou, že knihu si môže vychutnať aj čitateľ bez hlbších znalostí dobových reálií. Fátray, človek-milión, sa na veľké dejinné udalosti pozerá zdola a čoraz viac sa stráca v spleti nevysvetliteľných udalostí. Spiró napriek prevládajúcemu kánonu deheroizuje maďarskú revolúciu. Vďaka nezvyčajnej perspektíve sa postavy nedelia na dobrých a zlých, revolucionárov a ich utláčateľov, každý je obeťou, ak ničoho iného, tak vlastnej zbabelosti. Na konci sa Fátrayho situácia vyrieši nečakane, náhodne a absurdne. Nekoná sa ani martýrstvo, ani hrdinstvo, ide sa tak akurát do prvomájového sprievodu.
Na Slovensku sa dosiaľ tešila pozornosti hlavne Spiróova dramatická tvorba, Jarná výstava v preklade Magdy Takáčovej je dobre zvolenou vstupnou bránou pre slovenských čitateľov do jeho prozaického sveta, a nielen preto, že je to jeho najkratší román.
