Recenzia
20.07.2006

Jas mesiaca. 3. príbeh klanu Otoriovcov - Lian Hearnová - Tajomní hrdinovia v záhadných kulisách

Tajomní hrdinovia v záhadných kulisách

Lian Hearnová

Jas mesiaca (3. príbeh klanu Otoriovcov)

Bratislava, Ikar 2006

Preklad Tamara Chovanová

 Príbeh mladého takea Otoriho na ceste k zjednoteniu troch krajín vrcholí. Takeo bojuje s ľudožravým obrom a musí sa vyrovnať aj so stratou svojej milovanej, aby napokon... Pointu si však vychutnajte sami. Aj v záverečnej časti trilógie sa k nám napätie vlieva cez citlivo zobrazené priehrady rituálov. Fiktívna krajina, ktorá je vlastne Japonsko, ozvláštnené prítomnosťou Kmeňa ovládajúceho magické praktiky, ako sú neviditeľnosť, schopnosť rozčleniť sa na viac osôb, zázračne citlivý sluch, má svoje pravidlá. Nepustia a určujú deju knižky zvláštny rytmus osudového predurčenia, udalosti tým začnú naberať obrátky. Hearnová  v tejto knižke preukázala majstrovstvo práce s historickým, respektíve pseudohistorickým pozadím. Obyčaje a detaily zo života netvoria kulisu, ale priamo zasahujú do deja, prípadne ovplyvňujú konanie postáv. Hneď v úvode príbehu autorka buduje napätie z konfliktu, ktorý vzniká z neochoty oddielu prejsť po moste vydedencov. Protagonisti príbehu sa správajú inak – čo miestami sťažuje zrozumiteľnosť textu, ale na druhej strane umocňuje čitateľovo presvedčenie, že má do činenia s cudzím postavami v cudzom prostredí. Stojí za to spoznávať prostredie, ktoré si zachováva časť tajomstiev. Nadprirodzené javy v ňom celkom samozrejme vrastajú do reality a vzdialenosti často klamú. To, čo sa zdalo blízko, je veľmi ďaleko – a naopak. Zabudnete sa čudovať nad ľudožravým obrom, zato vás prekvapí drobný detail v reakcii dvoranov.

Tretí príbeh klanu Otoriovcov nás teda nenápadne učí, že skutočné vzdialenosti a bariéry si nosíme každý vo svojom vnútri – a cesta za obzor známeho nemusí byť len duchamorným putovaním hŕstky postáv cez nehybné pestrofarebné kulisy.

Miloš Ferko