Vyhľadávanie
Jana Šimulčíková
Jed nášho milovania
Bratislava, Ikar 2009
Nechcem byť cynická, ale zdá sa, že v poslednom čase sú týrané ženy a domáce násilie v móde. Nielen v médiách, ale aj v literatúre. Najnovšie sa k tejto téme prihlásila známa autorka predovšetkým literatúry pre deti a mládež (spomeniem tituly, ako Dievča s bocianími nohami, Na hojdačke, Nebuď labuť alebo Kukučie mláďa) Jana Šimulčíková.
Protagonistkou novely Jed nášho milovania. je tridsiatnička – učiteľka dejepisu – Marcela. Takmer desať rokov je manželkou svojej prvej veľkej lásky „podnikateľa“ a taxikára Dušana. Matka, rozhlasová redaktorka, ho z duše neznáša. Zazlieva dcére, že si ako vysokoškoláčka vzala chlapca bez titulu. O to je zhrozenejšia, keď zistí, že ten ulízaný frajer, navonok vždy pekne oblečený, slušný a úctivý, je domáci tyran, ktorý s Marcelou bezohľadne manipuluje metódou „cukor a bič“ a neváha použiť ani násilie. Nalieha na dcéru, aby sa rozviedla, ale tá to odmieta. Dušan je pre ňu niečo ako droga, navyše je otec jej dieťaťa. Vždy znova a znova uverí jeho ospravedlneniam a udobria sa.
Situácia sa vyostrí, keď Marcelu odvezú z horiaceho bytu so zranením hlavy. Bola to nešťastná náhoda, alebo rafinovaný pokus o vraždu? Dušan sa vyhrážal, že ju zabije, ak od neho odíde, a v poslednom čase boli u nich hádky na dennom poriadku. Podľa susedov sa však o ne pričinila ona. Jej hlas počujú cez dvere, a vedia, že vzorná učiteľka nezvláda domácnosť, ani s výchovou dcéry Ivetky si bez pomoci agilnej mamy, ktorá sa pre nezhody so zaťom odsťahovala, nevie sama poradiť.
Čo bude ďalej? Marcelinej pohodlnosti vyhovuje matkina opora, ale nepozdáva sa jej, že jej chce organizovať život. Dokáže prispôsobivá a nesamostatná žena, ktorá svojím konaním a sebaobviňovaním priam provokuje, aby sa stala obeťou, riešiť svoj život sama?
Toto je východisko mimoriadne realistického príbehu. Autorka psychologicky presne definuje charaktery i situácie a i keď rozpráva príbeh v prvej osobe, nešetrí ani svoju protagonistku, ani jej matku. Nie je tu cítiť žiadny sacharín, skôr istý nadhľad. A čo je obzvlášť dôležité, Šimulčíková je kultivovaná a erudovaná rozprávačka, ktorá dokáže čitateľa zaujať, až strhnúť. Možno je záver novely na môj vkus príliš vykonštruovaný, ale život píše aj takéto príbehy... A koniec koncov, dôležité je, že vznikla nová slovenská próza, ktorá stojí za prečítanie a vari aj za zamyslenie.
Mimochodom, to evokujú už aj pár mužských a ženských nôh na pôsobivej obálke skúsenej ikaráckej dizajnérky Viery Fabiánovej, ktoré sú svojskou pozvánkou na ochutnávku „jedu milovania“.
Elena Ťapajová
