Recenzia
Lea Šagátová
19.12.2016

Jeden musí z kola von - M. J. Arlidge

Zabi, alebo buď zabitý. Rozhodnutie, ktoré určí, či prežijeme, alebo zostaneme
žiť so smrteľným hriechom. Zvíťazí pud sebazáchovy alebo vlastná morálka?
Do podobnej situácie by sa nechcela dostať žiadna osoba. Prenesie nás do nej
detektívny román Jeden musí z kola von (Ikar 2015, preklad Matúš Kyčina).
  Anglický spisovateľ M. J. Arlidge nie je v brandži nováčikom, hoci je román
jeho debutom. Pätnásť rokov získaval skúsenosti v televízii a podieľal sa na
výrobe seriálov. Aj to sa odzrkadlilo na úspechu, ktorý zožala jeho prvotina
preložená do viac než dvadsiatich jazykov.
  „Zaspal. Mohla by som ho zabiť. Tvár má otočenú na druhú stranu – teraz
by to bolo jednoduché. Všimol by si, že som sa pohla?“ Začiatočnými slovami
knihy sa ihneď ocitneme v deji. Žena v hraničnej situácii. Uväznená spo­
lu s milovaným priateľom, vyhladovaná a na pokraji zúfalstva premýšľa
o zavraždení najbližšej osoby. Dievčine, ktorá vo svojom idylickom živote
nikdy nespoznala vážne problémy, sa zrazu svet obrátil naruby. Ocitá sa
v zvrátenej hre psychopata. Ničím sa neprevinila, nikomu neublížila, no
teraz uvažuje nad chladnokrvnou vraždou. Dostala totiž na výber. Buď
zavraždí svojho priateľa, alebo sa z pasce živá nedostane. Zlom, v ktorom
racionálne myslenie vypína. Ako sa rozhodne?
  Ďalšia kapitola prináša iný príbeh. Spoznávame život mladej detektívky
Helen Graceovej. Silná osobnosť, ktorá žije pre svoju profesiu. Na jednej strane
rešpektovaná a uznávaná pre svoju dokonalosť, na strane druhej ukájajúca
sa v masochizme. Práve na jej policajnú stanicu dorazí zúbožená dievčina.
Na pokraji pomätenosti rozpovedá šialený príbeh. Spočiatku jej nikto neverí
a zaškatuľkujú ju ako psychicky chorú. Podobný prípad sa však zopakuje.
Dvojice sa ocitajú na opustenom mieste bez únikového východu. Majú len
jeden druhého a zablokovaný mobilný telefón. Práve ním ich únosca upove­
domí o svojej hre. V pištoli vedľa nich je jeden náboj. Zabi, alebo buď zabitý.
Iná cesta z pasce neexistuje.
  Do deja vstupuje tretí príbeh. Bez vysvetlenia, zložený z emócií. Depresívny,
plný životnej bolesti a neprávosti. Postupne z neho nadobúdame ilúziu zmare­
ného života. Osud týraného dieťaťa. Ponižovaného najhoršími skutkami práve
zo strany rodičov. Jeho hrôza sa každou vetou stupňuje. Bude to život vraha
alebo autor zakomponoval spomienky na detstvo inej postavy z knihy?
  Prebieha vyšetrovanie. Stopy sa spájajú a zároveň rozchádzajú. Pátranie
prináša každú chvíľu nové obete, napätie sa stupňuje. Nejde o prvoplánové
vraždenie. Vrah má temnejšie pohnútky.
  M. J. Arlidge napísal svoje dielo jednoduchým štýlom. Bez zbytočného
vypĺňania medzier. Kapitoly majú krátky rozsah, vďaka čomu čitateľ nestratí
záujem a jeho pozornosť bude celý čas sústredená. Po románe nemusia siahať
len milovníci detektívok. Vďaka neobyčajnej myšlienke sa stane pútavým
pre každého čitateľa.