Vyhľadávanie
Alexander Afanasjev: Baba Jaga - Ruské ľudové rozprávky
Preklad: Mária Havranová
Bratislava: Albatros, 2020
Vydavateľstvo Albatros nám minulý rok prinieslo farebné vydanie výberu ruských ľudových rozprávok Baba Jaga - Ruské ľudové rozprávky. Moderný preklad Márie Havranovej sprístupňuje súčasnému čitateľovi dvadsaťpäť Afanasjevových rozprávok, ale zachováva magickú ruskú atmosféru klasickej rozprávky.
Alexander Afanasjev, podobne ako bratia Grimmovci v Nemecku a Pavol Dobšinský na Slovensku, zozbieral v 19. storočí šesťstoštyridsať rozprávok, ktoré povyberal z viac ako tisícky textov. Jeho osemzväzková zbierka Ruské ľudové rozprávky vyšla v rokoch 1855 – 1863. Afanasjev pripájal k rozprávkam filologické anotácie a analyzoval ich mytologické dedičstvo. Rozdelil ich do špecifických kategórií ako rozprávky o zvieratách, čarovné rozprávky a každodenné rozprávky, ktoré najväčšmi vystihovali život v Rusku. Ale pretože jeho rozprávky vtedajšia moc považovala za príliš neúctivé voči cirkvi a aristokracii, polícia dala výtlačky spáliť. Afanasjev požiadal o povolenie vysťahovať sa do zahraničia a niektoré zbierky rozprávok, napríklad Zakázané rozprávky, vyšli vo Švajčiarsku. (Haase, The Greenwood Encyclopedia of Folktales and Fairy Tales, s. 7.) A hoci ruské rozprávky obsahujú aj prvky európskeho rozprávkového dedičstva, mnohé ich črty sú jedinečné.
Ruské rozprávky pozná slovenský čitateľ najmä zo starších vydaní a prekladov Márie Rázusovej-Martákovej (Drevený zámoček, Buvik, 2015) s nádhernými ilustráciami Petra Uchnára. Mnohí čitatelia si spomenú na zbierku Div a zázrak Michaila Bulatova, ktorú preložila Mária Rázusová-Martáková a sprevádzajú ju nezabudnuteľné ilustrácie Jaroslava Vodrážku (Mladé letá, 1986). Z vydaní Afanasjevových rozprávok spomeniem aj Cárovnú Nesmejanku, (Mladé letá, 1990) a výber Vták ohnivák, ilustrovaných Igorom a Xéniou Jeršovovcami z roku 1978. Naposledy sme sa tešili z knihy Mrázik a iné ruské rozprávky, ktoré preložil Ľubor Matejko (Perfekt, 2008) a svojím výtvarným videním ich ozvláštnila Danica Moravčíková.
„Baba Jaga sedela vo veľkom mažiari, tĺčikom sa odrážala, metlou za sebou stopy zametala.“ (s. 25)
Najznámejšie postavy ruských ľudových rozprávok nájdeme aj v najnovšom vydaní Baby Jagy. Kostej Nesmrteľný, Vasilica Premúdra, ale aj Finist, jasný sokol sú čarodejné rozprávky založené na kontraste dobra a zla, skromnosti a chamtivosti, pravdy a klamstva. Častým motívom je násilie a kanibalizmus, ktorý môžeme chápať ako rozprávkovú metaforu, ale aj ako drsný a naturalistický fakt života v dávnom zbedačenom Rusku.
Zbierka rozprávok Baba Jaga dáva názvom do pozornosti veľmi dôležitú postavu ruských rozprávok. Baba Jaga je striga, ktorá žije uprostred lesa v chalúpke na kuracej alebo stračej nôžke a lieta na mažiari a nie na metle ako strigy z európskych rozprávok. Baba Jaga je odpudivá svojím výzorom a kanibalistickými sklonmi: „Baba Jaga vyšla von a hovorí svojej dievke: ‚Rýchlo zakúr pod vaňou a umy moju neter! Umy ju poriadne, chcem si ju dať na raňajky.‘“ (s. 16) Striga vystupuje v mnohých príbehoch a múdre postavy jej vždy preukazujú veľkú úctu. Napríklad krásna Vasilisa, ktorú sprevádza láska jej nebohej matky, príde k Babe Jage po oheň a oslovuje ju babička. Rovnako úctivo sa k nej správa aj snúbenica Finista, jasného sokola. Neodstraší ju ani výzor, ani hlasný prejav obávanej ježibaby v chalúpke na stračej nôžke: „Chalúpka sa otočila k lesu chrbtom, k dievčine čelom. Dievčina vošla dnu a vidí, ako cez celú izbu leží natiahnutá z rohu do rohu baba Jaga, pysky cez bidlo, nos až k stropu. ‚Fuj, fuj, trikrát fuj! Predtým tu nebolo po živej duši ani vidu, ani slychu, a teraz si tu nejaký človek len tak chodí! Kamže máš namierené, dievčinka?‘ ‚Hľadám Finista, jasného sokola, babička.‘“ (s. 91)
Vo výbere sú milované rozprávky ako Mrázik, Zlatá rybka a Cárovná žabka, o to väčšmi očaria ostatné, veľmi vtipné a poetické príbehy. Rozprávka Sedem Simeonov je o siedmich bratoch, ktorí prefíkane unesú cárovu dcéru. Hlúpy Ivanko sa v rovnomennej rozprávke zbaví nenávistných bratov, získa krásne kone a uháňa domov „dopiť pivo a pomodliť sa za bratov.“ (s. 82)
Poetický jazyk ruských rozprávok je plný láskyplných zdrobnenín: „chlebíček,“ „olejček“ (s. 17) a typických zvratov: „Napokon sa uzmierili a potom spolu všetci šťastne žili, dobre sa mali a chmáry z domu vyháňali.“ (s. 189) Ornamentálne ilustrácie Oľgy Zakisovej sú, podobne ako rozprávkové príbehy, založené na kontrastoch svetla a tmy a ponúkajú čitateľovi vstup do mágie a fantázie.
