Recenzia
Lívia Paszmárová
28.07.2014

Jednoduchý príbeh čiarka sto strán - Péter Esterházy

Názov diela Jednoduchý príbeh čiarka sto strán je trochu zavádzajúci: hoci je v tomto románe príbeh, dokonca viacero, možno spochybniť, či vôbec existuje taký čitateľ, podľa ktorého je daný príbeh jednoduchý. Prekvapený azda nebude iba ten, kto už čítal predchádzajúce diela Pétera Esterházyho, významného súčasného maďarského autora. Šesť jeho diel je preložených aj do slovenčiny.

Pre Esterházyho je typické, že do vlastného textu zapletá texty iných spisovateľov a experimentuje s hranicami jazyka, čím sú jeho diela pomerne čitateľsky náročné. V jeho najnovšom románe sú požičané myšlienky označené ako poznámky pod čiarou, rovnako ako rôzne komentáre viažuce sa k hlavnému textu, od ktorého sa nedajú jednoznačne oddeliť. Poznámky pod čiarou vznikli na podnet prekladateľky Renáty Deákovej, čím uľahčila čítanie slovenským prijímateľom.

Dej sa odohráva v 17. storočí, v časoch tureckej nadvlády v Uhorsku. Nite románu sa stretajú v postave Pála Nyáryho – nizozemského regenta a vplyvného uhorského hradného pána. Na začiatku sa dozvieme, že sa práve chystá na rokovanie s Ľudovítom III. o budúcnosti krajiny. Špióni z Viedne sú stále v jeho stopách, píšu hlásenia pre istého Croya, no vyzvedačom je tu takmer každý – šéfkuchár Žigmund Kara z Turecka, jeho milenec aj Mihály Bárány, dôverník Pála Nyáryho – preto je Nyáryho život ohrozený.

Vďaka pomiešaným číslam strán sa pomerne skoro dozvieme, čo sa s Nyárym naozaj stane, ale treba skonštatovať, že nečítame detektívku, v ktorej je vrah jednoznačne vrahom. Autor nechá čitateľa, aby sa rozhodol, ak sám chce, či strelila Žofia Pázmándiová, alebo Žigmund Kara... Odpoveď síce tušíme, ale znepokojujúcu neistotu cítime aj naďalej. Objavuje sa tu tiež postava Pánotca – symbol hrdosti minulého Maďarska – z prvého do slovenčiny preloženého diela autora Harmonia caelestis. Táto rodinná sága priniesla Esterházymu medzinárodný úspech a v mnohom sa na ňu v novej knihe odvoláva.

Autor nazerá na históriu Uhorska prostredníctvom irónie, čím všetko, teda aj samotné dejiny, obracia naruby. Tým zaručuje nezabudnuteľné a zároveň zábavné čítanie.