Jednota konkrétneho a abstraktného

Autorka sa Pavlovi Ušákovi (1914 – 1941) venuje dlhodobejšie v podobe textov v časopisoch a zborníkoch, ale ako uvádza, „Dosiaľ nie je dielo tohto básnika dostatočne presvetlené nielen z poetologických, ale ani z literárnohistorických a umeleckých aspektov.“ (s. 7) Jej kniha Poézia Paľa Olivu sa o to úspešne pokúsila, čo potvrdili v recenzentských posudkoch Ján Zambor, Andrea Bokníková a Igor Hochel. Monika Zumríková Kekeliaková sa už dlhšie obdobie zaoberá aj niektorými inými básnikmi 20. a 21. storočia nielen slovenskej, ale aj českej a francúzskej poézie, čo využila ako presahy a argumentáciu na charakteristiku času a tvorby Pavla Ušáka. A ako sa vyjadril Ján Zambor, jej erudovaný výskum predstavuje jednotu interpretácie a poetiky.

Kniha Poézia Paľa Olivu obsahuje tri tematické oblasti výskumu jedného z predstaviteľov slovenskej katolíckej moderny. Prvej časti dala autorka názov Kritická recepcia poézie Paľa Olivu a pokladá ju za východiskovú pre publikáciu, lebo na jej základe sa vytvára „predstava o básnikovej tvorivej metóde“ a o „dobových i novodobých vývinových kontextoch a súvislostiach“. (s. 15) Zistila, že estetická účinnosť Olivovej poézie sa v jednotlivých vývinových obdobiach literatúry menila. Súviselo to osobitne so vzťahom konkrétne – abstraktné v jeho poézii. Za hodnoty Olivovej poézie v 30. a 40. rokoch minulého storočia sa osobitne pokladali časti transcendentné, ale aj otázka jednoty kňaza a básnika, modlitby a poézie a celkovo básnikov vzťah k Bohu. No už v 90. rokoch sa zdôrazňovala konkrétnosť v jeho poézii – vzťah k ľuďom, témy sociálne a ľúbostná lyrika. Dá sa však povedať, že takmer všetci kritici a historici, ktorí sa doteraz Olivovou poéziou zaoberali (a nie je ich málo), inklinovali pri posudzovaní k jednote konkrétneho a abstraktného, estetického a duchovného. „Ak dobová kritika v 30. a 40. rokoch [...] a novodobá kritika v 90. rokoch docenila Olivovu poéziu a hodnotila ju výsostne afirmatívne, v období rokov 1948 – 1989 literárna veda a kritika Olivu nedocenila, a to v dôsledku zmenenej spoločenskej štruktúry, ktorá mala vplyv na vtedajšiu literárnu normu motivovanú ideologicky, t. j. mimoliterárne.“ (72)

Druhá kompozičná časť knihy – Torzá snov a vidín v poézii „chlapca z hmlovín“ (výraz R. Dilonga, pozn. G. R.) s podtitulom Interpretácia a poetika sna v Olivovej lyrike – je už oproti prvej časti analytickejšia, s množstvom citácií z Olivovej poézie, s precíznymi odkazmi a vysvetlivkami. Autorka odkrýva a podrobne analyzuje základné motívy (sen, voda, oblaky) v básnikovej poézii a ich smerovanie. Dôkladne porovnáva identické alebo podobné motívy v tvorbe Olivu, Dilonga a Rimbauda.

Sen, transcendentno, viera a láska sa premietajú v Olivovej poézii aj do „poetickej hry s vlastnými menami“, čo autorka veľmi zaujímavo rozvíja v tretej kapitole knihy – Vlastné mená „múz“ a svätíc v poézii Paľa Olivu. „Olivovo zobrazenie ženy a lásky sa zabstraktňuje cez asociácie lásky a sna, lásky a viery“ a cez úsilie „zjednocovania básnickej a kňazskej poézie“. (171)

O Pavlovi Ušákovi (Paľovi Olivovi a objavilo sa i viacero iných pseudonymov) sa v minulosti písalo prijímajúco, indiferentne i priam odmietavo alebo sa „strácal“ popri iných predstaviteľoch katolíckej moderny. Pritom to bol básnik, ktorý vo svojej poézii tvorivo využil podnety symbolizmu, poetizmu, dokonca prvky surrealizmu a celá jeho tvorba smerovala k spirituálnosti a transcendentnu. Zumríková Kekeliaková touto publikáciou vytvorila precízny, hlboký a mnohostranný obraz o autorovej síce nerozsiahlej, ale dôležitej poézii vo vývine našej literatúry s presahmi do iných časov a priestorov a s rôznymi hodnotiacimi pohľadmi literárnych vedcov na jeho tvorbu a život. Monografia Moniky Zumríkovej Kekeliakovej Poézia Paľa Olivu je obsahovo bohatá, dôležitá, odborne erudovaná a invenčná publikácia s dôsledne vypracovanými i rámcovými časťami.

 

Monika Zumríková Kekeliaková: Poézia Paľa Olivu

Levoča: Modrý Peter, 2021