Jednota protikladov. Náboženstvá a mýty - Hermann Hesse - Hesse v oblačnom vydaní

Hesse v oblačnom vydaní

Hesse v oblačnom vydaní

Hermann Hesse: Jednota protikladov. Náboženstvá a mýty

Bratislava, Petrus 2006

Preklad D. Humajová, E. Diamantová, J. Kantorová-Báliková

  Kniha v tradične peknom vydavateľskom spracovaní predstavuje súbor textov zväčša reflexívneho charakteru. Ich hlavná idea vlastne vyplýva zo spôsobu života a tvorby svetoznámeho nemecko-švajčiarskeho spisovateľa (1877-1962), nositeľa Nobelovej ceny. Vo svojich úvahách, príbehoch a básňach Hesse objavuje a obhajuje pre čitateľa ideu jednoty. Táto jednota má viacero „poschodí“ a každý, kto ako-tak pozná jeho dielo, vie, že na tom najvyššom sa nachádza Božská jednota. Dôležité miesto v Hesseho rozprávaní má aj jednota náboženstiev, filozofií Západu a Východu, ľudstva a ľudského ja. Je to, samozrejme, stáročná myšlienka, no podľa pretrvávajúceho záujmu zrejme nikdy nebola natoľko stará, aby nebola aktuálna. Veď aj keď si niekto možno povie, že Hesse tým svojím sugestívnym, excentrickým štýlom len naservíroval miloduché metafyzické táraniny, musí priznať, že jednota nepatrí medzi nehnuteľný filozofický majetok mystikov, najmä po tom, čo sa dávnejšie potvrdila jednota celého vesmíru a menej dávno aj jednota genetického kódu človeka. Hesseho viera (a s ním aj mnohých ďalších) sa teda potvrdzuje postupne vedou, hoci verím, aj keby sa nepotvrdzovala, neuberie nič z tejto majstrovskej literátčiny, vnútornej autenticity, živého hľadačstva, rozhľadenosti, pokory a oddanosti. Zas na druhej strane: hoci sa jednota tvrdí a potvrdzuje, predsa len existuje toľko rozdrobení a tvŕdz až to vyzerá, že sme nadobro a nazlo natvrdnutí. O tom ale Hesse nevraví, aspoň nie priamo, nepriamo to vyjadril jasne tým, že vôbec napísal texty tejto knihy. Zámienok mal zaiste tiež habadej, spomeňme prvú a druhú svetovú vojnu...

  Aby sme to zhrnuli: čitateľ v knihe nájde rad úvah, ktoré spája téma náboženstva, Boha a viery, básne a príbehy písané s Hesseho trvalou láskou k Indii či k Ázii adresované Európanovi, aby si uvedomil, že si nevoľká na pupku sveta, že jeho vnútorná dynamika závisí od spájania – zjednocovania sa –s iným kultúrami, náboženstvami a civilizáciami. Pripomeňme známy fakt: všetky svetové náboženstvá vznikli v Ázii. Teraz treba dodať ešte to, čo v knižke nie je spomenuté, ale malo to v nej byť. Každý správny vŕtavý čitateľ by iste poukázal na tri veľké chyby: po prvé, nemá to obsah, po druhé, patrila by sa edičná, informačná poznámka, a to tretie vyplýva z druhého: malo by tu niekde stáť, že ide o výber, nie originálnu Hesseho knihu. Vďaka ne-obsahu je čitateľ dezorientovaný, vďaka ne-poznámke, v ktorej by sa napríklad bližšie charakterizovala poetika a kontext vzniku Hesseho básní, môže čitateľ z ich inak neodôvodnenej kvetnatosti asi tak dostať ružienku; a, nezabudnime, vďaka ne-výberu, iste každého zaskočia niekoľké pozoruhodné prechody v radení textov – strana 127: báseň o živote a smrti a za ňou impresívno-turistická freska o kostoloch južne od Álp. Povedzme to rovno: knižka je krásna, Hesse je dobrý, edícia, to už je oblačno až zamračené. Upozorňujem, že v konečnom dôsledku si tak či onak čitateľ príde na svoje, no predsa pri reflexii Hesseho diela (a nielen jeho) u nás chýba zdravá systematickosť a komplexnosť. Toť hľa za Moravským chotárom vyšlo desaťzväzkové súborné dielo so všetkými náležitosťami (1998–2000, Argo) a jaký pak co pak. Nám takýto pack stále chýba. Alebo aj nie? Nie.

Radoslav Matejov