Vyhľadávanie
Jedy, ktoré neotrávia
Denisa Fulmeková: Jedy, Bratislava, Ikar 2008
Vraví sa, že človek má mnoho nepriateľov, ale najväčším je on sám. Málokedy si to však uvedomuje. Nielen, keď ide o životné prostredie či otázku vojny, ale aj v psychike. Napríklad, keď ničí seba i svojich najbližších svojsky rafinovaným jedom - neschopnosťou pochopiť, tolerovať, odpúšťať, milovať bez toho, aby sa láska nestala okovami a hraničila s nenávisťou.
Zákutia ľudskej duše sú nevyspytateľné a Denisa Fulmeková prezentuje svoju najnovšiu knihu ako „príbeh o prudkých citoch a otrávených vzťahoch“. Jej hrdinka, mladá redaktorka Soňa, sa objavila už v predchádzajúcom románe Dve čiarky nádeje, tak povediac vo vedľajšej úlohe. Teraz sa pozornosť sústreďuje na ňu - jej komplikované vzťahy s mužmi, ale predovšetkým s despotickou matkou.
Soňa sa v tridsiatke stáva slobodnou mamičkou, ale odmieta sa vzdať svojej nezávislosti (s mamou sa stále hádajú), novinárskych ambícií a zidealizovaných snov o láske. Podarí sa jej priam zázračne ľahko vrátiť do hlavného mesta, nájsť vyhovujúci podnájom i opatrovateľku k dcérke, dokonca sa stane šéfredaktorkou spoločenského magazínu s výborným príjmom a stretne i novú lásku... Je to však opäť ženatý muž, čo netušila, a zrazu je opäť sama, navyše bez práce a bývania a do toho prichádza správa o matkinej operácii... Mladá žena sa však nevzdáva. Vráti sa do rodného mestečka, realizuje sa v novej práci a zdá sa, že si našla i cestu k mame.
Zaujímavé je prelínanie Soninho príbehu s tým, ktorý prežila jej matka, i motívy osudov Soninych priateliek Slavky a Evy. Akoby z iného románu pôsobí motív druhej manželky Soninho otca. Najvierohodnejšie pôsobia asi hádky s matkou či postava tety Márie a načrtnutie jej vzťahu k nevestám. Autorka, našťastie, ani vo vážnych situáciách nestráca zmysel pre humor a sebairóniu. Takže človek nevdojak uvažuje, s akými jedmi sa stretol on, aké jedy produkuje sám a či by si predsa len nemal dávať viac pozor na to, ako žije. Kultivovane napísaná próza Jedy však v žiadnom prípade čitateľa neotrávi.
Elena Ťapajová
