Vyhľadávanie
V súčasnosti sa často skloňuje slovné spojenie rodová rovnosť. Ide o rovnosť možností medzi mužským a ženským pohlavím. Opozitná strana tejto myšlienky operuje s pojmom rodový stereotyp, ktorý vyplýva z prirodzenej charakteristiky muža a ženy v rámci spoločnosti. Ak by sme mali byť celkom detailní, tak si určite uvedomíme aj fakt, že na všetky ženy (a aj všetkých mužov) nemôžeme aplikovať jednu absolútnu charakteristiku konkrétneho pohlavia. A ak by sme sa mali reálne nachádzať v 21. storočí, tak si ozrejmíme aj súčasný dôraz na osobnosť jednotlivca a jeho jedinečné kvality. Takto dostávame trojicu pomenovaní (rodová rovnosť – rodový stereotyp – jedinečné kvality osobnosti), ktoré sú základom interpretácií textov Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefa Mihalkoviča literárnym vedcom Derekom Rebrom.
Práca sa skladá z teoretickej časti a praktickej interpretácie textov básnikov. V úvode autor ozrejmuje pohnútky venovať sa najmä problematike literárnych umelkýň, najmä v súvislosti s takými autorkami, ktoré sa kvalitou textov dostali medzi svojich mužských kolegov na výslnie literárnej histórie. Zdôvodňuje to osobnostnými kvalitami autoriek a podkladá svoju tézu psychologickým výskumom osobnosti. Na druhej strane ozrejmuje aj rodovú problematiku, ktorá by nám mala pomôcť chápať Rebrove interpretácie najmä z tohto (komplikovanejšieho, no invenčného) pohľadu na básnické texty.
Rodový podklad tvorí však len základ interpretácií, dôležitým centrom skúmania sú urbánne (mestské, moderné, liberálne) a rustikálne (dedinské, tradičné, konzervatívne) prvky v prejavoch oboch autorov básnických zbierok. Prostredníctvom detailného skúmania jednotlivých prvkov Derek Rebro poskytuje pohľad na básnické texty, ktoré nevníma len ako výpoveď básnikov (lyrických subjektov) na okolitý svet, no predovšetkým v nich nachádza ich vlastnú osobnosť, pričom im neodníma prirodzenosť pohlavia s danými charakteristikami. Zaujímavé je pozorovanie vývinu oboch básnikov, spočiatku sú si podobní, no časom sa lyrický prejav mení. Derek Rebro si dal záležať na opodstatnení svojich tvrdení, ktoré správne podkladal názormi ďalších bádateľov, čím obohacoval svoje výsledky kritického čítania textov. A tak tri diela Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej (zbierky Pohromnice, Totožnosť, Kolovrátok) naberajú feministickú líniu, popisujú ženský pohľad na vzťahy s rodičmi, predstavujúce konzervatívny spoločenský princíp, a na vlastné vzťahy, ku ktorým si snaží subjekt nájsť vlastnú cestu. V poézii Jozefa Mihalkoviča (Ľútosť, Zimoviská, Spôsob ticha) sa odráža opatrnejší prístup k životu a budúcnosti...
Derek Rebro napísal nie jednoduchú, no invenčnú knihu. Na princípe kontrastu a porovnávania prináša komplexnú interpretačnú prácu, ktorá otvára ďalšie náhľady na slovenskú (mužskú i ženskú) poéziu 20. storočia.
