Vyhľadávanie
Ľudia z mäsa a kostí
Jaroslav Perniš: Jej Veličenstvo Smrť
Bratislava, Ikar 2005
Po knižných prácach venovaných kráľovnám na európskych trónoch (Kráľovné v tieni katedrál, Vznešená žena stredoveku, Kráľovné renesancie) sa Jaroslav Perniš zaoberá príbehmi mužov na stredovekých európskych panovníckych dvoroch, a to najmä z rodu Habsburgovcov, Přemyslovcov, Luxemburgovcov a Arpádovcov. Mapuje obdobie od čias narodenia Viliama Dobyvateľa do smrti Ladislava Pohrobka, čo znamená rozmedzie od začiatku 11. storočia po takmer koniec 15. storočia.
Napriek názvu knihy sa tematika vôbec neredukuje na problematiku smrti. Naopak, autor nás zoznamuje so životnými osudmi vybraných panovníkov, približuje nám dobu, v ktorej žili, historické udalosti, vzťahy medzi dynastiami, rodinné vzťahy, lásku k blížnym i strach z nich, obavy zo zrady, túžbu po moci, pričom smrť protagonistov príbehov je len logickým vyústením ich života, niekedy veľmi krátkeho.
Osudy panovníkov otvára Viliam Dobyvateľ, ktorý si bitkou pri Hastingse v roku 1066 získal na 25 rokov anglický trón. Ďalšia postava, Rudolf I. Habsburský, počas svojho 18-ročného vládnutia v nemeckej ríši povzniesol rod Habsburgovcov medzi najvýznamnejšie európske panovnícke dynastie. Dozvedáme sa o živote a smrti ďalších jeho súčasníkov, ako bol český kráľ Přemysl Otakar II., poznávame aj jeho syna Václava II., kráľa českého a poľského - mal vtedy len sedem rokov a čakalo ho krušné detstvo. To sa zrejme podpísalo pod jeho chorobu – pľúcnu tuberkulózu, na ktorú v mladom veku zomrel. Aj český kráľ Václav III. zomrel veľmi mladý, 17-ročný – tento raz to nezapríčinila choroba, ale ruka vraha. Dynastia Přemyslovcov vymrela po meči a nastal boj o svätováclavskú korunu, v ktorom boli najúspešnejší Habsburgovci. Prvým českým kráľom z dynastie Luxemburgovcov bol Ján Luxemburský, ktorého si väčšina z nás pamätá preto, že sa zachoval rytiersky, keď celkom slepý šiel na pomoc svojmu spojencovi, francúzskemu kráľovi Filipovi VI., a v tejto bitke padol. Posledným Luxemburgom na českom tróne bol Žigmund Luxemburský, tretí syn Karola IV. Pre slovenského čitateľa môže byť zaujímavá informácia, že Ľudovít Veľký – syn Karola Róberta z Anjou zomrel v roku 1382 vo svojej kúrii v Trnave.
Posledný portrét patrí Ladislavovi Pohrobkovi (narodil sa v Komárne), uhorskému a českému kráľovi: nezdržiaval sa v krajinách, ktorým kraľoval. Zomrel na jeseň 1457 v Prahe; pochybnosti, či zomrel prirodzenou smrťou trvali až do roku 1984, keď antropologicko-lekársky prieskum ukázal, že príčinou jeho smrti bola jedna z foriem leukémie.
Ani „hlavy pomazané“ sa nevyhnú údelu smrti – v portrétoch J. Perniša niektorí padli v boji, iných premohla choroba, ruka vraha - v pokročilom veku alebo na samom prahu dospelosti. Smrť udatná alebo potupná, mnohokrát záhadná. Autor splnil svoj prísľub – ukázal nám panovníkov ako „ľudí z mäsa a kostí“.
Jaroslav Perniš sa zaujíma o históriu všestranne a dlhodobo; okrem knižných publikácií je aj autorom viacerých príspevkov v historických odborných a vedeckých časopisoch. Jej veličenstvo smrť je príjemným príspevkom k popularizácii histórie: čitateľa pobaví, ale aj nenásilnou formou poučí. Pre orientáciu by ale bolo vhodné uvádzať roky, v ktorých jednotliví panovníci žili (panovali).
-mg-
