Vyhľadávanie
Olga Hund: Psy malých plemien
Preklad: Kristína Karabová
Banská Bystrica : Laputa, 2020
Debutová kniha Olgy Hund Psy malých plemien vyšla v Poľsku v roku 2018. Zarezonovala v odbornej verejnosti a po zisku Conradovej a Gombrowiczovej ceny si ju vo väčšej miere všimli aj médiá. Už to sú relevantné dôvody na preklad, ktorý treba uvítať; veď o mladšej poľskej literatúre toho u nás veľa nevieme. Biografická poznámka na vnútornej obálke knižky skromne odkazuje aj na konkrétnejšie spojenie so Slovenskom: Olga Hund v detskom veku prázdninovala blízko poľsko-slovenských hraníc. Styčných bodov by sa však našlo oveľa viac, no rešpektujme autorkin úkryt v pseudonyme a venujme sa radšej priamo textu.
Žánrovo ide o tradičný denník či zápisník, pravda, veľmi útly. Zápisky, radené prevažne v časovej postupnosti, majú podobu samostatných kapitoliek a rozsah maximálne jednej knižnej strany. Niektoré sú naozaj minimalistické, priam ohlodané na kosť a tvoria ich len dve-tri vety. Zvolená forma evokujúca fragmentárnosť, ako aj významová otvorenosť jednotlivých „scén“, v ktorých autorka skôr ukazuje než rozpráva, knihu žánrovo situuje niekam na hranicu prózy a básnického denníka. Táto poloha jej celkom pristane.
Hlavnou postavou je dvadsaťosemročná žena, intelektuálka. Priestorom a vlastne aj rámcovou témou je ženské oddelenie psychiatrickej liečebne v krakovskej štvrti Kobierzyn, kam sa rozprávačka prichádza liečiť. Jej postrehy rozkrývajú drsný svet okolo a jej, ako inak, krehké vnútro. To sa formuje nielen pod vplyvom rodinnej anamnézy a starších udalostí, ale aj súčasných problémov protagonistky, ktoré nemajú len osobný, intímny vzťahový charakter, ale v detailoch, ktoré vie autorka umne pretlmočiť, sa odhaľujú aj širšie spoločenské otázky, dotýkajúce sa najmä rodovej a sociálnej nerovnosti. Týmto základným rozvrhom kniha vstupuje do rozsiahleho konkurenčného prostredia podobných textov, veď tento žáner aj téma majú vo svetovej literatúre hojnú tradíciu (za všetky príklady Sylvia Plathová a jej Sklenený zvon) a nájdeme ich aj v slovenskej literatúre (spomeňme si na Alberta Škarvana, Rudolfa Slobodu a ďalších).
V súvislosti s touto knihou sa objavilo zopár čitateľských aj recenzných postrehov, ktoré jej význam vidia v kritike pomerov v psychiatrických liečebniach nielen v Poľsku. A odtiaľ je už blízko k obžalobe celého spoločenského systému. Možno ju čítať aj takto ideologicky, ale nie je to základný interpretačný kľúč prózy, ktorá je skôr terapeutická. Väčšmi ako na kritiku pomerov (tie skôr registruje než hodnotí) sa obracia dovnútra rozprávačky. V tomto priestore dokáže byť celkom civilne pozitívna v momentoch, keď z ťaživosti miesta, situácie a tragiky jednotlivých postáv vydoluje sebaironickú hravosť a dokonca humor. No ani tým sa široký vejár modalít tejto prózy nevyčerpáva. Jej rámcujúca nálada je nástojčivo existenciálna, čo dokazuje aj silný záver, v ktorom sa prekvapivo vynorí dovtedy utajená ponorná rieka celého rozprávania – tragická láska z nemocničnej záhrady kobierzynskej psychiatrie.
Prekladateľka Kristína Karabová pochopila štýlový a lexikálny register originálu, ktorý sa pohybuje v rozpätí od subštandardu cez dominantný hovorový štýl až k sofistikovanejším odkazom na literárnu tradíciu. No z prekladu ako celku stále jemne cítiť originál. Čitateľovo čelo sa občas zachmúri, napríklad, keď v texte zaregistruje pozostatok poľskej lexiky (pozri príznakové chmúry namiesto bezpríznakových slovenských mrakov na s. 73). No problém je občas aj v slovoslede, štruktúre viet. Možno si mal preklad predsa len ešte chvíľu poležať pod pokrievkou a dozrieť.
Inou otázkou je rozpačitý názov. Psy malých plemien viac ako s knihou súvisia s autorkinou afinitou k tomuto živočíšnemu druhu, ktorá sa prejavuje napríklad v tom, že psy sa dostali do jej pseudonymu Hund, ako aj do spisovateľkinho kurikula a na fotografický „portrét“ na vnútornej obálke. Vo vzťahu k samotnému textu je však názov príliš asociatívny a ponúka málo presvedčivú paralelu medzi dezorientovaným a poníženým osadenstvom nemocničného oddelenia a psou svorkou. Napriek týmto poznámkam je kniha aj so svojím minimalistickým vizuálom povšimnutiahodným počinom banskobystrického vydavateľského projektu Literárna bašta.
