Známy slovenský spisovateľ Anton Baláž využil formu rozhovoru na priblíženie individuálnej osobnosti a profesionálneho pôsobenia známeho lingvistu a literárneho teoretika prof. Tibora Žilku. Po obsahovej stránke sú rozhovory viacvrstevné. V názve knižky sa uvádza, že základnou otázkou existencie a pôsobenia prof. T. Žilku je dvojitá identita. Táto intencia v podstate vystihuje obsah knižky. Prof. T. Žilka pochádza z maďarskej rodiny, jeho životné osudy ho zaviedli do maďarského kontextu, z ktorého vyšiel, ale asi väčšinu svojej profesionálnej aktivity odvádzal v slovenskom prostredí.  Názov knižky by azda mohol do určitej miery iniciovať predstavu o konfliktom vzťahu a problémoch medzi Žilkovým pôsobením v maďarskom a slovenskom prostredí. Osobne si myslím, že sa v knižke tieto konflikty objavujú len veľmi málo. Prof. Žilka, aspoň ako som ho poznal, je človek veľmi prispôsobivý, ľudsky tolerantný, nevyhľadávajúci konflikty akéhokoľvek charakteru, a preto sa mu darilo prakticky celý život pôsobiť v oboch kultúrnych kontextoch. Je akceptovaný vo vedeckom i ľudskom priestore, a tak mohol aj zastávať rozličné funkcie najmä v pedagogickom prostredí. Je samozrejmé, že sa určité problémy dotkli aj jeho osobnosti, zväčša však išlo o konflikty, ktoré vyvolávala doba, najmä jej politický charakter.

T. Žilka je veľký znalec maďarskej i slovenskej literatúry, treba však zdôrazniť, že je človek Európan, pretože sa veľmi dobre orientuje aj v širšom európskom literárnom kontexte. Jeho vedeckou dominantou ja lingvistika, najmä štylistika, ktorej sa, ako sám spomína, najčastejšie venoval na rôznych pracoviskách ako pedagóg, a teória literatúry. Vo všetkých oblastiach je dodnes vysoko akceptovaný vedeckou i pedagogickou obcou.

Vo vede sa azda najvýraznejšie prejavil ako znalec a spolutvorca teórie literárnej komunikácie aj ako semiotik a jemný interpret literárnych diel.

Dialógy medzi Antonom Balážom a prof. T. Žilkom sú obsahovo nasýtené, dokonca neraz až presýtené, ale nemajú veľkú dynamiku. A. Baláž kladie otázky, ktoré nie sú provokačné, ale práve naopak, vytvára nimi priestor pre siahodlhé vysvetľovanie, a tým sa do určitej miery stratila práve spomínaná dynamika. Niekedy som mal dokonca dojem, že ani nejde o dialóg, ale skôr o prezentáciu názoru či faktov prostredníctvom kratšej prednášky či interpretácie literárneho textu. Nemyslím si však, že je to chyba. Dialógy medzi A. Balážom a T. Žilkom si môže prečítať akýkoľvek čitateľ. Ako som naznačil, sú viacvrstevné, ale vzhľadom na skutočnosť, že sa dotýkajú veľkého množstva postáv a špecifického pedagogického a vedeckého prostredia, budú ich so záujmom a azda aj diskurzívne čítať tí čitatelia, čo problematiku, o ktorej sa v nich hovorí, poznajú a azda ju aj osobne zažili.

Časové radenie rozprávania má jednoduchú časovú štruktúru. Rozhovory sa začínajú narodením T. Žilku v roku 1939 v maďarskej rodine v dedinke Plášťovce, pokračujú jeho detstvom, ktoré prežil v Šahách, po súčasnosť, keď síce ešte vedecky pôsobí, ale už je v dôchodku.

Osobný život a jeho profesijné pôsobenie sú veľmi pestré, takže, nech si v knižke nájde každý čitateľ to, čo ho zaujíma. Ja môžem spomenúť len niekoľko azda dôležitých momentov. Strednú školu absolvoval v maďarskom jazyku, ale slovenčinu ovládal už vtedy veľmi dobre, takže neprekvapuje, že na vysokú školu prišiel do Bratislavy, študoval slovenčinu a maďarčinu na FFUK, kde sa stretával s mnohými v budúcnosti známymi slovenskými spisovateľmi a vedcami rôznej orientácie. Občas sa dostal na kratšie obdobie do Budapešti či na študijný pobyt do Prahy a obe prostredia na neho veľmi pôsobili najmä ich veľkou kultúrnou vyspelosťou.

Po rôznych peripetiách sa dostal do Nitry, kde pôsobil v Kabinete literárnej komunikácie, ktorý vznikol v roku 1968, neskôr na katedrách slovenského jazyka, slovenskej literatúry či na iných pracoviskách. Ako sám spomína, jeho vedecký rast ovplyvnili najmä: J. Mukařovský, M. Bachtin, J. Lotman, F. Miko a A. Popovič, teda štrukturalizmus a napokon tvoriaca sa teória literárnej komunikácie, ktorej sa stal spolutvorcom.

V knižke sa nachádza relatívne veľké množstvo literárnych interpretácií zväčša prozaických prác slovenských, maďarských či českých tvorcov, ktoré poukazujú na jeho obľúbených autorov, medzi ktorých patril neskôr najmä jeho osobný priateľ Pavol Strauss.

V priestore krátkej recenzie nie je možné zaoberať sa podrobne veľmi rôznorodým pôsobením prof. Žilku, ale treba dodať, že prednášal na viacerých miestach v Európe, pričom ako prednášateľ bol veľmi častým hosťom práve v maďarskom prostredí.

T. Žilka sa na podnet A.Baláža často zmieňuje aj o pôsobení jeho rodinných príslušníkov, najmä manželky Marty, ktorá taktiež pôsobila v Nitre ako teoretička (rozhlasovej hry) a pedagogička.

Rozhovory A. Baláža s Tiborom Žilkom, ktoré vyšli pod názvom Dar a bremeno dvojitej identity, sú podnetom najmä pre čitateľov, ktorí sa chcú podrobnejšie zoznámiť s osobnosťou a pôsobením prof. Žilku, ale aj pre čitateľov, ktorých zaujíma atmosféra nitrianskeho kultúrneho prostredia, najmä viazaného na fungovanie rozličných štruktúr dnešnej Univerzity Konštantína Filozofa. 

 

Ladislav Čúzy 

 

Anton Baláž: Dar a bremeno dvojitej identity

Rozhovory s Tiborom Žilkom

Bratislava: Literárne informačné centrum, 2021