JESENNÁ - Gregor Papuček

Post Scriptum 2015
Gregor Papuček je slo­
venský básnik, publi­
cista, prekladateľ, ktorý
sa narodil v roku 1938
v Mlynkoch v Maďar­
sku, kde žije a tvorí. Jeho
tvorivá činnosť je spoje­
ná s organizovaním slo­
venského literárneho ži­
vota v Maďarsku. S jeho
menom sa stretávam už
tridsať rokov, odkedy spolupracujem s týždenní­
kom pre Slovákov v Maďarsku – Ľudovými novi­
nami. Preto ma potešilo, keď sa mi dostala do rúk
jeho básnická zbierka Jesenná, vydanie ktorej
podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
  Treba priznať, že tvorba Slovákov na Dolnej
zemi je špecifická. Slovenský jazyk v ich dielach
je občas krehký, občas archaický, no zároveň
rýdzi, čistý. Nesie v sebe aj metafory, poznanie
z inej väčšinovej kultúry a jazyka. Mnohí autori
sú dvojjazyční a rovnako úspešní v materinskom
aj v maďarskom, rumunskom či srbskom jazy­
ku. Dielo slovenských autorov na Dolnej zemi si
zachováva istú vnútornú integritu. Nielen jazy­
kovú, ale aj kultúrnu, duchovnú. Hoci sa v nich
občas blysnú spojenia z iného jazyka, sú skôr
obohatením ako ujmou. Jazyk dolnozemských
autorov nesie v sebe stopu minulosti, zakonzer­
vované výrazy i obsahy, ktoré sa nám už kamsi
vytratili. Nie je však naivný či prvoplánový. Je
vnútorne čistý a slobodný. Dolnozemskí autori
poznajú pravú podstatu významu slov bez sú­
časných moderných nánosov či kontextov.
  Bard slovenskej poézie Gregor Papuček pri­
chádza s básnickou zbierkou Jesenná, v ktorej
ponúka viacero rozmerov svojej autorskej i pre­
kladateľskej tvorby. Nie je len hrdým priznaním
sa k slovenskosti, ale aj bilancovaním, komento­
vaním svojho i verejného života. Papučekove ver­
še sú romantické, príbehové, osobité. Niekedy
sú skôr glosami či drobnými komentármi života.
V básnickej zbierke nechýba ani autorova tvor­
ba pre deti či preložené básne od maďarského
básnika Sándora Weöresa. A ako vidí Gregor
Papuček život slovenčiny v Maďarsku? V básni
Mejlujte napísal: „Četujte, dajte krídla šíreniu /
svojich myšlienok, nech tá reč žije, / v ktorej vám
matka pieseň spievala, / keď ľudia nepoznali in-
ternet, / keď v kolíske vám duša driemala. / Ach,
takej krásy ani v gúgli niet. / Nechajte sa krídlami
krásy niesť, mejlujte len, četujte ostošesť!“