Gregor Papuček je slovenský básnik, publicista, prekladateľ, ktorý sa narodil v roku 1938 v Mlynkoch v Maďarsku, kde žije a tvorí. Jeho tvorivá činnosť je spojená s organizovaním slovenského literárneho života v Maďarsku. S jeho menom sa stretávam už tridsať rokov, odkedy spolupracujem s týždenníkom pre Slovákov v Maďarsku – Ľudovými novinami. Preto ma potešilo, keď sa mi dostala do rúk jeho básnická zbierka Jesenná, vydanie ktorej podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Treba priznať, že tvorba Slovákov na Dolnej zemi je špecifická. Slovenský jazyk v ich dielach je občas krehký, občas archaický, no zároveň rýdzi, čistý. Nesie v sebe aj metafory, poznanie z inej väčšinovej kultúry a jazyka. Mnohí autori sú dvojjazyční a rovnako úspešní v materinskom aj v maďarskom, rumunskom či srbskom jazyku. Dielo slovenských autorov na Dolnej zemi si zachováva istú vnútornú integritu. Nielen jazykovú, ale aj kultúrnu, duchovnú. Hoci sa v nich občas blysnú spojenia z iného jazyka, sú skôr obohatením ako ujmou. Jazyk dolnozemských autorov nesie v sebe stopu minulosti, zakonzervované výrazy i obsahy, ktoré sa už nám kamsi vytratili. Nie je však naivný či prvoplánový. Je vnútorne čistý a slobodný. Dolnozemskí autori poznajú pravú podstatu významu slov bez súčasných moderných nánosov či kontextov.
Bard slovenskej poézie Gregor Papuček prichádza s básnickou zbierkou Jesenná, v ktorej ponúka viacero rozmerov svojej autorskej i prekladateľskej tvorby. Nie je len hrdým priznaním sa k slovenskosti, ale aj bilancovaním, komentovaním svojho i verejného života. Papučekove verše sú romantické, príbehové, osobité. Niekedy sú skôr glosami či drobnými komentármi života. V básnickej zbierke nechýba ani autorova tvorba pre deti či preložené básne od maďarského básnika Sándora Weöresa. A ako vidí Gregor Papuček život slovenčiny v Maďarsku? V básni Mejlujte napísal: „Četujte, dajte krídla šíreniu / svojich myšlienok, nech tá reč žije, / v ktorej vám matka pieseň spievala, / keď ľudia nepoznali internet, / keď v kolíske vám duša driemala. / Ach, takej krásy ani v gúgli niet. / Nechajte sa krídlami krásy niesť, mejlujte len, četujte ostošesť!“
Eva Bachletová
