Ježiš Nazaretský - Joseph Ratzinger – Benedikt XVI.

Joseph Ratzinger – Benedikt XVI.: Ježiš Nazaretský, Trnava, Dobrá kniha 2007. Preklad Jaroslav Cepko

  Oproti publikácii Úvod do kresťanstva je tento titul z pohľadu autora aktuálnejší. Písať ho začal Joseph Ratzinger roku 2003, no dokončil ho až Benedikt XVI., pričom si treba uvedomiť, že ide o prvý diel (podtitul: Od krstu v Jordáne po premenenie) projektu osobného hľadania Ježiša ako historicky zmysluplnej a hodnovernej postavy cez interpretačné sondy do evanjelií. Text písaný esejistickým štýlom charakterizuje najmä úvahovosť, čím pôsobí prístupnejšie aj pre širšie vrstvy čitateľstva. V kontexte súčasnej knižnej produkcie, ktorá okolo Ježiša pre trhovú úspešnosť neustále nafukuje bublinu nových a nových tajomstiev a senzačných odhalení, pôsobí pápežovo dielo triezvo a seriózne. Východisko má v evanjeliách a v celej Biblii, metodologicky ide ponad historicko-kritickú metódu ku kánonickej exegéze, teda k čítaniu „jednotlivých textov Biblie z hľadiska jej celistvosti“. Ukazuje sa, že práve Ježiš je garantom tejto celistvosti a hľadanie Benedikta XVI. sa sústreďuje na sceľovanie historického Ježiša s Ježišom viery. Priepasť medzi nimi patrí k zdrojom súčasných divokých, špekulatívnych, domýšľavých verzií chápania života, učenia a účinkovania Ježiša Nazaretského a vedie k tvorbe nových mýtov. K exaktným predpokladom analyticko-interpretačných kontemplácií pridáva pápež v prvom rade vieru, vieru v Ježiša ako Božieho Syna, Učiteľa a Vykupiteľa, zjavovateľa Boha Otca, toho, ktorý s ním zotrváva v dialógu ako nikto pred ním a po ňom – z tváre do tváre.

  Desať kapitol knihy sa viaže k určujúcim udalostiam a momentom Ježišovho verejného účinkovania a ich stvárneniu v štyroch evanjeliách: ku krstu, k pokušeniam na púšti, k ohlasovaniu Božieho kráľovstva, k reči na vrchu o blahoslavenstvách, k modlitbe Otče náš, k voľbe dvanástich apoštolov, k rozboru podobenstiev, k obraznosti Jánovho evanjelia, k udalosti premenenia Ježiša na vrchu Tábor až k výpovediam Ježiša o sebe, o vlastnom synovstve a jedinečnej úlohe vo vzťahu človeka a Boha. V každej kapitole ide predovšetkým o odhaľovanie súvislostí Ježišovho života so Starým zákonom, s neskoršími výkladmi, ale aj z konkrétnymi historickými udalosťami, zdôvodňovanie príčin jeho učenia a poslania, a takisto o argumentáciu jeho trpiteľského osudu. Za autenticky ježišovské napríklad pápež označuje spojenie Ježišovej kenózy (zrieknutie sa seba samého) a slávy, v ktorej sa zjavil po ukrižovaní a aj tej, ktorá súvisí s druhým príchodom na tento svet. Takisto vyzdvihuje univerzálnosť a nadčasovosť jeho poslania, cez Jánovo evanjelium ho stotožňuje s nebeským chlebom či so samotným Životom...

  Práve Ježiš je hlavnou postavou týchto adventných dní, dní radostného očakávania – zvykneme vravieť, že patrí k našej kultúre a našej civilizácii, mnohí ho majú prečítaného, múdro dokážu zhodnotiť pre a proti, a tak si neraz žijeme v presvedčení, že už sme sa všetkého dočkali. Benedikt XVI. však môže svojou knihou znovu inšpirovať zmysel čakania, podnietiť sviežu a zásadnú otázku, vzbudiť nádej.

Radoslav Matejov