Vyhľadávanie
Katarína Čierna
Július Považan
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006
Monografia venovaná nestorovi slovenského insitného umenia Júliusovi Považanovi je súborom viacerých pohľadov ľudí, ktorí mali k jeho tvorbe blízky vzťah. Katarína Čierna Peter Markovič, Ľuboš Jurík, Zuzana Kristová-Jarošová tak bezprostredne odhaľujú nielen jeho umelecké názory a postoje, ale aj jeho ľudskú stránku. Čitateľovi ho predstavujú ako svojho známeho. Július Považan sa za maliara nikdy nevyškolil, bez akademického titulu, bez akéhokoľvek odborného vedenia sa plne oddal svojmu koníčku, maľovaniu. A táto oddanosť spolu s nesmiernou vytrvalosťou predznamenali jeho úspech. Ten musel prísť, a to aj napriek detinskému pohľadu na svet, ktorý ponúka svojimi obrázkami. Uznanie dosiahol najmä v krajine, kde si detskú dušu nadovšetko vážia, vo Francúzsku. Nielen francúzski výtvarníci, z nich najmä ,,otec naivných maliarov“ Henri Rousseau, mu mohli poslúžiť ako osobitý zdroj neustálej inšpirácie. Týmto ikonám „maliarskeho neba“ vzdáva hold, najzjavnejšie práve v portrétoch spomínaného Colníka Rousseau.
Jeho diela predstavujú akýsi prierez naivistu modernou z prelomu 19. a 20. storočia. Jeho tvorba však vrcholí osobitým charakterom a vlastným priestorom sna. Jej základné črty možno zhrnúť do charakteristiky: obrovský cit pre farebnosť, ktorá vychádza z elementárnych farieb; harmónia, vytvorená pomocou nenásilného rozloženia objektov v plánoch obrazu; a jednoduchá kresba a hravosť, ktoré dodávajú obrazom vlastný život. Jeho hlavné témy tvoria motívy z detstva, zo života na dedine, slovenský folklór a nový zákon v podobe ukrižovania. Vedľa lietajúceho dobytka (ktorý je však zelený), tak môžeme stretnúť nadrozmernú (žltú) postavu, či miniatúrny kostol (môže byť aj modrý), plávajúce rastliny a hrajúce sa objekty. Tento „harmonický sen“ nenápadne pohlcuje pozorovateľa. Tak ako Henri Rousseau, Paul Gauguin, Marc Chagall, Jean Dubuffet, či nemeckí expresionisti, i Július Považan si žije svoj sen. Maľovanie je pre neho prostriedkom k získaniu slobody. A kde inde nájsť voľnosť, neobmedzenosť a slobodu, ak nie práve u detí? Tie môžu byť pravým príkladom bezprostrednej hravosti fantázie. Július Považan vygumuje hranice dospelosti a sám sa stane aspoň nachvíľu dieťaťom. Ako pediater, keďže vyštudoval medicínu, bol s deťmi v neustálom kontakte, čo mohlo byť tiež veľmi pozitívnym zdrojom inšpirácie. Výkres, čo počmáralo dieťa, sa teda stáva počiatkom všetkého, čo nás v snovej krajine Júliusa Považana postretne.
Monografia Július Považan nás upozorní na značný prínos do dejín slovenského výtvarného umenia. Ilustruje rôznorodosť jeho myslenia, poukazuje na široké spektrum hravého snenia. Kniha vznikala pri príležitosti osláv jeho životného jubilea (80. narodeniny), a je teda akýmsi poďakovaním. V jednotlivých príspevkoch cítiť možno až jednotvárny chválospev, ale to už je riziko obdarovávania. Monografiu dopĺňajú resumé v angličtine, nemčine a francúzštine.
Dominika Pagáčová
