Vyhľadávanie
Strastiplná cesta
Mikuláš Šprinc: K slobodným pobrežiam
Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2004
Mikuláš Šprinc je básnikom katolíckej moderny a jeden z „pirátov novej krásy“, seminaristom zo Spišskej Kapituly a príslušníkom katolíckej inteligencie, ktorého krátko po skončení druhej svetovej vojny stihol osud emigranta. Jeho kniha K slobodným pobrežiam má charakter memoárov a vychádza na Slovensku prvý raz: je osobným svedectvom s univerzálnou platnosťou, teda výpoveď o strastiplnej ceste do neznáma
svedčí za všetky svedectvá podobne zmýšľajúcich ľudí.
Šprincova kniha vypovedá o predstaviteľoch spoločného názoru: „z kazateľníc, alebo od oltárov... od univerzitných katedier, alebo iných kultúrnych ustanovizní našej rodnej zeme“, ktorých zmenené politické pomery prinútili blúdiť povojnovou Európou a hľadať si nový domov v jej západných končinách, alebo v USA, Kanade či v Argentíne. Hovorí o ľuďoch, ktorí mali na výber len z možností s rôznou intenzitou tragédie: „Pre slobodu milujúcich ľudí boli vtedy len dve možnosti: skôr, alebo neskôr byť uväznený, umlčaný, alebo odísť do zahraničia a hľadať v cudzine slobodu reči, náboženstva, svedomia, slobodu od strachu. Vziať pútnickú palicu a ísť do šíreho sveta, niesť slovenskú pravdu, mučenú a žalárovanú a hľadať pre ňu spravodlivosť a vypočutie. Stať sa vyhnancom a vziať na seba všetok smútok, bolesť a tragédiu takého života“ (s. 66).
Práve to, čo sa dialo od leta roku 1945, keď bol Šprinc nútený odísť, tematizuje v tejto knihe. Keďže reprezentuje pohľad ľudí istej názorovej orientácie, jeho výklad historických udalostí v pohnutých povojnových časoch je značne subjektivizovaný a špecifický. Vo vzťahu k vlastnému svetonázoru a kultúrnemu povedomiu interpretuje udalosti, ako povstanie alebo oslobodenie, diametrálne inak, než sme na to „zvyknutí“. Tieto kontroverzné pohľady nie sú však stredobodom Šprincovho tvorivého úsilia, podstatu knihy tvorí osobná skúsenosť s vyhnanstvom. Hoci sa Šprincove rozprávanie začína odvíjať retrospektívne, s odstupom času, v bezpečí amerického exilu pri jazere Eire, nechýba mu autenticita sprítomnených a aj po rokoch pôsobivých zážitkov.
Postupne sa vracia do ruskými vojskami oslobodzovanej Bratislavy, z ktorej pod falošnou zámienkou uniká do americkej zóny v západných Čechách, odtiaľ do Nemecka a Rakúska. V týchto krajinách prechodného pobytu sa snaží postihnúť vnútorné rozpoloženie a situáciu slovenských utečencov. Bezpečným v konečnom dôsledku nie je ani taliansky azyl, kde sa Šprinc stal pápežským delegátom a neskôr pracovníkom Centrálneho úradu pre obete vojny. Jeho kroky ho po získaní amerického víza napokon dovedú do strediska slovenskej emigrácie v Clevelande.
Kniha K slobodným pobrežiam má okrem literárnej aj historickú hodnotu. Odráža udalosti s reálnym základom, rozpráva o zatemnenom úseku našich dejín. Navyše s poéziou a prózou, ktorá nedávno vyšla v súbornom diela Mikuláša Šprinca (2003), kompletizuje pohľad na autora a jeho tvorbu.
Jaro Vlnka
