Recenzia
Alexandra Pechová
20.05.2014

K svetlu – Pavel „Hirax“ Baričák

HladoHlas Group 2013

Niekedy mi je blbo, že som človek...“ aj toto si občas prizná básnik. U Baričáka však uvedené doznanie načrtáva len jednu z pestrých tém a problémov moderného človeka. Ironicky poukazuje na hodnoty dnešného sveta, a tiež konštatuje, že nič nie je horšie, ako umrieť a predtým sa neodhlásiť z Facebooku. Martinský cestovateľ, fotograf, hudobník a poet Baričák, autor viacerých zbierok poézie nezaťažuje riadky len témami kontaktu jedinca so spoločnosťou. Nasledujúci úryvok: „Čítaj mi z ľanovej košele, alebo mi ju rovno vyzleč,“ dokazuje, že Hirax je skôr nežný praktik, než romantik či čistý realista. V poradí piata básnická zbierka K svetlu sa začína romanticky, rozbieha sa s vášňou a ďalšie básne autor korení štipkou irónie, aby napokon vyslovil smutnú pravdu. Snaží sa vyplniť rany, zaplniť túžby, podržať nádej, nájsť svetlo, zafilozofovať si a vzápätí opäť vytriezveť. Je zrejmé, že sa básnik vo veršoch snaží uniknúť. Pýtate sa kam a pred čím? V jeden okamih sa zdá, že k náručiu (či k lonu) ženy, inokedy to vyzerá, že autor uteká pred plynúcim časom... Stáva sa pútnikom, ktorý „šiel nocou, aby sa potkol, šiel dňom, aby oslepol, škoda, že nikdy nešiel, len aby šiel“. Hirax balancuje medzi kontrastmi, kruhmi a hranami, zrodom a zánikom, pravdou a klamstvom, túla sa veršami skrz poetický závoj túžby a straty, zblíženia a odcudzenia, ľudskosti a neľudskosti, vecí a vzťahov blízkych i vzdialených. Adresátom veršov je často žena, napriek tomu sa zdá, že básnik je akoby večne sám. Okrem vzťahov, lásky a spoločnosti sa v zornom poli nachádza aj sama básnická tvorba. V básni Želanie sa autor priznáva, že túži „naučiť sa písať tak, aby nikto nikdy, ale naozaj nikto nikdy, pri mojich básňach nezaspal. Aj keby bol nadrbaný“. Ako recenzent mám istú zodpovednosť a uvedomujem si citovaný vulgarizmus, ale patrí k naturelu tejto ľúbostnej poézie. Moja kamarátka po jej prečítaní spontánne povedala: „Aj ja chcem, aby ma niekto miloval cez moje neposlušné vlasy, aby mi bez slova povedal, aká som krásna, aby mi povedal: poď ku mne miľúbená, pusti svet na zem cez šaty.“ Chceli by ste to aj vy? Treba prísť K svetlu!