Recenzia
15.11.2006

Kahlo - Andrea Kettenmannová - Umenie a ľudská bolesť

Umenie a ľudská bolesť

Andrea Kettenmannová

Kahlo

Taschen/Slovart

Meno Frida Kahlo má v súčasnosti magický zvuk. Mexičania ho považujú za svoj národný majetok a aj vďaka filmu, v ktorom zažiarila Salma Hayek, ho poznajú všetci, ktorí si vážia fenomén nezlomného ľudského ducha, boj s predsudkami a nespútané, slobodné myslenie.  

   Jej životný príbeh bol skutočne predurčený na napísanie scenára. Dievča zo zmiešaného mexicko-nemeckého manželstva, už v detstve postihnuté obrnou, utrpelo ako 18-ročné ťažký úraz cestou zo školy pri zrážke električky s autobusom. Pripútaná na lôžko začala maľovať, predovšetkým autoportréty. Fridine obrazy vyrastajú z mexického ľudového umenia a z mexickej skutočnosti. Tajuplné odkazy, kompozície plné špecifických príbehov sa vždy viažu k jej životu, napokon veď sama povedala: „Nikdy som nemaľovala sny. Maľovala som svoju realitu." V roku 1928, keď relatívne uzdravená začala viesť aj politicky aktívny život (stáva sa členkou Komunistickej strany Mexika), sama vyhľadala Diega Riveru, vtedy už uznávaného umelca, aby mu ukázala svoje obrazy. Bol to začiatok nezvyčajného, vášnivého vzťahu, ktorý vyústil do dvoch manželstiev plných pohnutých citov. Keď Diego dostal objednávku v USA, manželia sa tam načas presťahovali. Po návrate domov Frida nadviazala vzťah s Levom Trockým, ktorý žil v Mexiku v azyle. Za ním sem prišiel André Breton a ten je Fridiným umením nadšený. Nielen on – roku 1938 s veľkým úspechom vystavovala v New Yorku a v roku 1939 v Paríži

Jej boj s chorobou bol nepretržitý a hoci v Mexiku dostala možnosť vyučovať v škole, kvôli zlému zdravotnému stavu vyučovala v dome v Coyoacáne. Po viacerých operáciách sa Frida mohla pohybovať už iba na invalidnom vozíčku, užívať lieky proti bolesti a nakoniec jej museli amputovať pravú nohu. Roku 1954 potom, čo sa aj napriek zákazu lekárov zúčastnila na demonštrácii proti intervencii v Gautemale, dostala zápal pľúc a zomrela.

Obrazy a život Fridy Kahlo (1907 - 1954) sa v súčasnosti tešia veľkému záujmu. Z mexického ľudového umenia si požičala mnoho – farebnosť, motívy, faunu a flóru rodnej krajiny. Samu seba vždy predstavovala v jednoduchom odeve, s typickými mexickými šperkami, na pozadí, v ktorom sú zašifrované príbehy, vlastná životná realita. V nich našla svoju novú existenciu, ktorá vyjadrovala jej filozofiu. V tom bola výnimočná – dokázala vyrozprávať príbeh o nezvyčajnom živote a neobyčajnom umení. Knižka vyšla v češtine.

-ľp-