Vyhľadávanie
Hans Christian Andersen vraj počas návštevy Bratislavy v roku 1841 povedal: „Žiadate ma, aby som vám porozprával rozprávku. Načo? Vaše mesto je rozprávka.“ V čase spisovateľovej návštevy bola Bratislava ešte Prešporkom, mala cveng kráľovského korunovačného mesta, nosila inú ako dnešnú tvár. Mesto v tom čase fungovalo bez elektriny, svetelných reklám, áut, autobusov, trolejbusov či električiek. Vizionárske rečnenie o metre by pri pohľade na odstavenú drožku vyznievalo rovnako nepravdepodobne ako dnes. Zachovala si Bratislava onen rozprávkový pôvab krásavice na Dunaji?
Či už na otázku odpovieme kladne alebo záporne, v oboch prípadoch nám môže prospieť listovanie v knihe o našom hlavnom meste s názvom Bratislava – čarovná metropola. Veľkoformátová publikácia neponúka akési ilustrované dejiny mesta, faktografický výklad udalostí, ktoré sa v ňom udiali, nie je ani obrazovým turistickým sprievodcom na spôsob jedinečného diela Miroslava Šašeka. Autori pozývajú čitateľov na prvú jazdu čarovným bratislavským metrom. Ak pozvanie prijmeme, ocitneme sa na štrnástich zastávkach v rôznych zónach mesta, budeme cestovať aj v čase a nebudeme v tom sami. S dopravným prostriedkom sa stretávame už na úvodnom liste knihy, so spolucestujúcimi hneď na ďalšej strane. Nástupná zastávka je Čarovná. Nachádza sa v pivnici domu starého Prešporáka, u ktorého prázdninujú jeho vnúčatá Alma a Damián. Alma je rodená Bratislavčanka, Damián, jej bratanec, do hlavného mesta pricestoval na dva týždne. Štrnásť dní nie je málo na objavovanie mesta, najmä ak máte k dispozícii metro. Zastávky Dunajská, Tajomná, Vinohradská, Vilová, Miletička, Opera, Paneláková, Korzo, Cezpoľná, Hraničná, Nežná, Zoo, Budúcnosť trojici umožňujú spoznávať rôzne „príchute“ Bratislavy.
Kniha je určená deťom. Bratislava – čarovná metropola ich vábi sýtou farebnosťou v letných tónoch cukríkov, žuvačiek či zmrzliny. Všadeprítomné odtiene ružovej „chlapčensky“ vyvažuje geometrická štylizácia tvarov. Ilustrácie Simony Čechovej v tejto publikácii nenesú stopy jej osobitého kresliarskeho rukopisu, ide o grafické prevedenie, plnofarebné plochy s až technicky presnými líniami. Jasné priamky vertikál a horizontál hodnoverne zobrazenej architektúry mesta vnášajú do rozvírených kompozícií ilustrácií istý poriadok a racionalitu. Budovy sú identifikovateľné, každý Bratislavčan ich iste rozpozná, pravdepodobne ocení tiež množstvo dôverne známych detailov (napr. lavičky s reklamnými plochami v okolí hlavnej stanice). Sú však identifikovateľní aj obyvatelia mesta? Niekto možno knihe neodpustí, že Bratislavčanov zobrazuje ako príliš objemné „nafúknuté“ šablónovité postavy. (Aj keď nemožno poprieť, že Alminmu dedkovi robustnosť pristane.)
Schematickosť ľudských figúr nekonkuruje konkrétnosti zachytených budov. Hoci sa stretávajú na každej dvojstrane (zastávke metra), vždy tvoria súdržný obrazový celok. Postavy pôsobia ako typizované figúrky v skladačke pre deti alebo v stolovej hre ako súčasť herného plánu. Prihovárajú sa tak akýmsi univerzálnejším, medzinárodne zrozumiteľným jazykom.
Kniha nemá výraznú príbehovú líniu, text Michala Hvoreckého je tvorený tak, aby evokoval Almine záznamy z prázdnin s troškou informácií, ktoré si dieťa zapamätá. Dospelý čitateľ v texte vycíti didaktické zámery, pre dieťa je to však škola hrou. Čítanie a prezeranie publikácie spontánne nabáda k niekoľkým hrám s rôznou úrovňou náročnosti.
Prvú úroveň zvládnu aj najmladšie deti. Mohli by sme ju nazvať hľadanie ježka. Almu, Damiána a ich dedka totiž sprevádza jež africký. Čo robí ježko v Bratislave? Jednoducho tam žije. Naozaj. Môžeme ho stretnúť počas letných večerov v parkoch a v okolí trafostaníc. V knihe sa však ježko ukrýva na každej dvojstrane a robí všeličo zaujímavé (šoféruje električku, vezie sa na kolotoči, pózuje Franzovi Xaverovi Messerschmidtovi atď.).
Druhá úroveň hry je náročnejšia, i keď princíp hľadania zostáva rovnaký. Na zadnej predsádke knihy sa nachádza obrazový slovník niektorých významných budov, objektov a osobností Bratislavy. Na ktorej zastávke metra ich môžeme nájsť?
K tretej úrovni je potrebná spolupráca dospelých. Knižka totiž obsahuje aj mapu mesta, ako každý bedeker. Môžeme s ňou vyjsť do terénu a navštíviť možno aj také miesta, ktoré dedko Alme a Damiánovi neukázal a istotne by sa im páčili (Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana, múzeum moderného umenia Danubiana a pod.). Čarovné metro takto môžeme rozšíriť o ďalšie zastávky.
Štvrtá úroveň obsahuje najväčšiu výzvu a vyžaduje širší kolektív hráčov. Zadanie znie: prečo by aj tvoje mesto či dedina nemohli mať obrázkovú knihu? Alebo miesto, ktoré navštíviš počas prázdnin. Všade predsa môže premávať čarovné metro so zastávkami, ktoré sa oplatí navštíviť. K splneniu úlohy si stačí zadovážiť skicár, fixky, farebné papiere, nožnice, lepidlo, fotografie budov, ak si chceš prácu uľahčiť, tak aj niekoho zo staršej generácie, kto mesto pozná a vie o ňom množstvo zaujímavostí.
Publikáciu však prvorado vnímajme ako prvú obrázkovú knihu o našom hlavnom meste. Bratislava – čarovná metropola má hravý výraz. Je veľká, ohúri kaleidoskopickým hemžením farieb a tvarov. Táto „bilderbuch“ sprostredkúva skúsenosť mesta ako jedného obrovského organizmu, či skôr mechanizmu, rozmanitej skladačky zloženej z mnohých dielov. Kniha predstavuje Bratislavu metropolitnú – súčasnú, modernú, dynamickú, takú, v ktorej sa neustále čosi deje, stavia, búra, prestavuje, plnú strojov, lešení, hukotu áut, sanitiek, klimatizácií... a predsa čarovnú.
