Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Štúdio humoru, satiry 2010
Kálnickými príbehmi (1. časť vyšla roku 2007) vzdáva autor hold svojmu rodisku a ľuďom, ktorí tam žili a žijú. Sú návratom do detstva, opradeného spomienkami na jednoduchých ľudí s ich radosťami, starosťami a rozmanitými osudmi. Príbehy (vypočuté, osobne prežité, či udalosti, o ktorých nevedno, či sa ozaj stali alebo nie) priblížil M. Stano čitateľom spolu s kulisou prírody, okolia dediny a spestril ich povesťami, mýtmi, doplnil celou škálou dobových fotografií i reprodukciami vlastných olejomalieb i kresieb. Kniha neobsahuje iba príbehy, ale poskytuje aj náčrt dejín rázovitej obce (navštevoval ju aj J. M. Hurban) a najmä dejín niektorých kálnických rodov. V autorovom stvárnení ožívajú spomienky jeho babky Dovinovej a ďalších členov rodiny Stanovcov, ako aj ďalších rodín (Valovičovcov, Pagáčovcov, Juríkovcov, Kubišovcov, Urbanovcov, Vondrovcov). Spoznávame zaujímavé postavy učiteľov Kiššovcov a V. Kováčovej, kroniku obecnej školy z rokov 1919 – 1445 i spomienky zverolekára, redaktora, historika, cestovateľa, zberateľov fotografií i starostu obce. Kálnicu a jej obyvateľov autor vykreslil bez zveličovania, s chybami i múdrosťou, sklamaniami i trpezlivosťou, prefíkanosťou i láskavým humorom, ktorí nezabudli na svoje korene ani v cudzine (Amerike, Francúzsku). Takmer v každej spomienkovej črte nájdeme niektoré obrázky z tamojších ľudových tradícií (vynášanie Moreny, zvyky na Veľkú noc, na Jura, stavanie májov, jánske ohne, hry detí, zber úrody, ale aj varenie lekváru, pálenie slivovice, zabíjačky, vianočné i novoročné sviatky). Zdokumentovanie ľudskej pamäte tak, aby sa zachoval odkaz pre nasledujúce generácie, sa autorovi príbehov z Kálnice podarilo. Jeho príbehy nie sú iba spomienkovým čítaním, ale aj príspevkom k regionálnym dejinám i národopisu. M. Stano ukázal, že vie načúvať, trpezlivo hľadať a so získaným materiálom citlivo pracovať. Bez hlbokého vzťahu k rodnej Kálnici a nadšenia pre dejiny by sa mu to však nepodarilo.
