Recenzia
Lýdia Čelková
29.05.2008

Kálnické príbehy – Milan Stano – Malé regionálne dejiny

Malé regionálne dejiny

Malé regionálne dejiny

Milan Stano: Kálnické príbehy, Bratislava, Štúdio humoru a satiry 2007

  „Kto nepozná minulosť, nepochopí súčasnosť a nebude vedieť, čo ho čaká v budúcnosti“ píše autor Milan Stano v úvode svojej najnovšej knižky Kálnické príbehy, ktorá je jeho úprimným a svojským vyznaním rodnej obci ležiacej pri Novom Meste nad Váhom, takisto okolitej prírode, domovu. Kniha povestí, príbehov, legiend, spomienok i rozhovorov Kálničanov, ktoré autor zbieral – hoci nesystematicky – štyri desaťročia, časovo obsiahla celé storočie a ponúka zaujímavé literárne potulky daným regiónom.

  Bohatý materiál rozčlenil autor do šiestich tematických častí. Čitateľov najskôr zoznámil so vznikom názvu obce, erbu, prímenami a prezývkami pri rodinných menách a stručne s dejinami obce. V časti Rok v tradíciách zdokumentoval najmä svojrázne črty niektorých sviatkov, ako napríklad Traja králi, fašiangy, aprílový Juro, Veľká noc, Morena, stavanie májov, Jánske ohne, dožinky, hody, zabíjačky, priadky, driapačky, stridžie dni, zvyky na Ondreja, Mikuláša, Luciu či Vianoce. V príbehoch remeselníkov priblížil kálnických uhliarov, smoliarov, drevorubačov, furmanov, pastierov, mäsiarov, páleníkov, poľovníkov aj pytliakov. Príbehy ľudí a rodov ukázali nielen dejiny rodín, udalostí, radosť i smútok, ale aj humor, žarty, prekáračky i vtipné kálnické anekdoty. Na ne nadviazal autor príbehmi a spomienkami z chotára o dolinách, studienkach... V závere knižky predstavil kálnické rozprávky, povesti, v ktorých nechýbali bosorky, čerti, vodníci, víly, vlkodlaci, bezhlaví mnísi, mátohy, skryté poklady, či lesné žienky.

  Pestrý text doplnil autor dobovými fotografiami, kresbami i reprodukciami svojich olejomalieb z Kálnice. Zozbieraný materiál i vlastné spomienky mu umožnili priblížiť nielen rodákom, ale aj ďalším čitateľom, ako Kálnica a jej obyvatelia žili. Sú to inšpirujúce, malé regionálne dejiny, hoci všetok materiál autor zďaleka nevyčerpal. Preto nespracované príbehy, rozprávania a spomienky čakajú na pokračovanie, aby sa čo najviac zachovalo pre ďalšie generácie.

Lýdia Čelková