Kam ma nohy viedli – Vlado Bednár – Potešenie z ľahkosti príbehu

Potešenie z ľahkosti príbehu

Potešenie z ľahkosti príbehu

Vlado Bednár: Kam ma nohy viedli, Bratislava, Q 111 2007

  Existujú dva druhy kníh pre deti. Ak ste mali radi Winnetoua alebo Troch mušketierov a po rokoch ste sa k nim vrátili, museli ste byť zdesení, ako ste mohli také tupé a plytké texty čítať (neodporúčam robiť, ak si chcete zachovať autentickú detskú spomienku). No sú aj knihy, ktoré čítate deťom s rovnakou chuťou, ako ste ich kedysi čítali sami. Medzi ne rozhodne patria rozprávky Vlada Bednára.

  Výber z jeho troch knižiek je azda trochu náhodný, ako už výbery bývajú, ale má spoločného menovateľa: milý, svieži a vtipný príbeh, ktorý je zázračný práve svojou každodennosťou a blízkosťou prostredia – najmä pre tých, ktorí obľubujú tie isté miesta rovnako známeho turistu ako aj spisovateľa: napríklad výlet zo Zochovej chaty na Vysokú. Bednár má ojedinelý dar upútať detskú dušu nevšedným rozprávaním o všednom – iba vďaka tomu dokáže vyčarovať rozprávku o dvoch plchoch, o smutnom hubovom lese alebo o kavke, ktorá havarovala. Pritom sa nemôžete ubrániť dojmu, že Satinského Rozprávky uja Klobásu vznikli práve pod vplyvom knižiek jeho kamaráta Vlada Bednára: ľahkosť, optimizmus, sklon k recesii a osobný až intímny štýl je niečo, s čím sa spája značka týchto dvoch nerozlučných autorov.

  Pravda, názvy kníh, z ktorých pochádza výber, sú trochu nepresné. Kniha Moje najobľúbenejšie zvieratá sa v skutočnosti volala Moje najmilovanejšie zvieratká. Kniha Čo mi natárali kvety sa presne volá Čo mi kvety natárali. Sú to detaily, ale nemyslím si, že je vhodné meniť názov...

  Vyše dvadsať krátkych rozprávok s vynikajúcimi ilustráciami Kristíny Šimkovej je spomienkou na spisovateľa, ktorý už dnešnej mladej generácii veľa nehovorí, je jeho pripomenutím v najlepšej chvíli a tým najlepším spôsobom. Hoci ja sám som mal najradšej jeho Veľkú dobrodružnú vlastivedu, uznávam, že tento výber prevedie detským svetom Vlada Bednára najspoľahlivejšie. Vrelo odporúčam každému, kto má pocit, že z dnešných rozprávok vymizla rýdza človečina.

Eduard Chmelár