Vyhľadávanie
Ivanka pri Dunaji, F. r. & G. 2012
„Tak je to s mapami – ťažko sa podľa nich riadiť, najmä keď sa každých desať rokov menia všetky názvy. Raz ľuďom vadí, že je v mene ű či ö, alebo nedajbože sz, inokedy je zas najväčším hriechom, keď je mesto sväté. Cestám však na názvoch nezáleží. Cesty sa nemenia.“ Ani debut Jána Púčeka nezačína inak ako cestou. Spolu s rozprávačom nasadneme na vlak a ocitneme sa v dedine Veterlín.
Rozprávač nás od začiatku neúprosne vedie od veterlínskej stanice k veterlínskym domom, po dedinských uliciach, krčmách a zoznamuje nás s rázovitými Veterlínčanmi. Keď sa s ním prelúskame až na koniec, radi by sme si cestu zopakovali. Hlavnou postavou je sám rozprávač – ale vždy všetky príbehy nakoniec smerujú k jeho babičke. Spolu objavujú náhody a maličkosti, ktoré fatálne predurčia ďalší tok udalostí, či už ide o stretnutie babičky a dedka, Rudka a Dudky, alebo o vzťah protagonistov k predkom (poviedka Očné klamy): „Mohli by sme im rozumieť, no máme proti nim tú nevýhodu, že ešte žijeme. A tak nás stále volajú a my im stále nerozumieme. Chcú, aby sme ich prestali volať nebožtíkmi, pretože oni majú k Bohu určite bližšie ako my na zemi. Nerozumieme. Mlčíme. Hľadáme spoločnú reč.“
Púček nás vovádza do hĺbky každodenných malých udalostí, odhaľuje ich, preniká k ich podstate a nestráca nad nimi nadhľad. Jednotlivé príbehy sú pospájané ako pavučina: každý s každým súvisí. Je potrebné len kráčať krok za krokom a potom sa pozrieť zhora, aby čitateľ celú „pavučinu“ obsiahol. Knihou sa tiahne úžas nad súvisom života a smrti, umierania a rodenia (sa).
Kameň v kameni je zbierka poviedok ako stvorená na jesenné čítanie. Pestuje sa v nej víno, poletujú tu škorce, horí oheň, prezerajú sa staré fotografie a šije sa na starom šijacom stroji. Vonkoncom však nejde len o nejaké evokatívne texty – poviedky sú veľmi pozorným putovaním po mikrosvete dediny. Vyznačujú sa láskavým a prenikavým pohľadom autora na priestor i jeho obyvateľov, opatrným a citlivým pátraním po drobných nevšednostiach v minulosti protagonistov, presným vyhmataním jazykových špecifík dedinského koloritu a humoru i tragiky jeho obyvateľov. Autor vstupuje do príbehov, ktoré sa odohrali pred rokmi, a privádza ich späť k životu.
