Vyhľadávanie
Blažej Belák
Kamenné vráta
Žilina, Knižné centrum 2009
Kniha ilustrovaná fotografiami Milana Strieženca obsahuje rozsiahly súbor prakticky celkom neznámych povestí a rozprávkových príbehov z povodia Bebravy a dopĺňa ďalšie miesto na povesťovej a rozprávkovej mape Slovenska, ku ktorej žilinské vydavateľstvo premyslene prispieva bez ohľadu na priame regionálne väzby. Autor, ktorý trvalo žije v Martine a nedávno dvoma zaujímavými knižkami priblížil krajinné a historické hodnoty Turca (Povesti a rozprávky z turčianskej záhradky, 2004; veršované povesti To poleriecke pole, 2005), teraz vstupuje do svojho rodného kraja (narodil sa v Motešiciach roku 1938) a sleduje životy a osudy obyčajných i výnimočných ľudí na toku pomerne neznámej riečky a jej šiestich prítokov (Radiša, Machnáč, Svinnica, Inovec, Hydina, Livina). Cesta za povesťami a za nevšednými príbehmi z rodných chotárov sa v podaní autora začína od prameňov Bebravy vo vysokých polohách Sokolích skál nad Čiernou Lehotou a končí sa na sútoku Bebravy s Nitrou pri Topoľčanoch.
Vedno s priezračnou vodou Bebravy prejdeme neznámymi i strediskovými lokalitami tohto kraja, medzi ktorými vynikajú starobylé Bánovce nad Bebravou, ale aj tajomstvami naplnené krasové podzemia hornej Bebravy okolo Slatinky a Slatiny nad Bebravou, podobne ako rozprávkové úbočia Považského Inovca, okolie Motešíc a strmého Machnáča či históriou nasýtené okolie známeho Uhrovského hradu a Uhrovského kaštieľa. Vstupom do dolín a pahorkov na bočných prítokoch rieky sa mení aj akcent autorovho štýlu a profilovanie témy. Pretože autora zastupuje vysoko štylizovaný kolektívny rozprávač, v ponáškach na kolektívnu reč v rovinných partiách krajiny nadobúdajú prevahu fantazijné prvky a postupy humorného rozprávania, ako ho poznáme i nepoznáme zo susedských prekáračiek konkurujúcich si, ale vždy priateľsky „znesvárených“ a hlavne zošvagrených dedín všade na Slovensku. Dobromyseľne si uťahuje ústami „podhorákov“ a ľudí od Machnáča najmä z bohatých (často len fiktívne blahobytnejších) občanov z dolného toku Bebravy od Rybian na juh a z dedín okolo Liviny, od Šišova až po Zlatníky.
Povesti a príbehy bezprostredne vstupujú aj do topografie štyroch okresov (Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Topoľčany, Partizánske). Ich zmysel však presahuje zemepisné hranice územia, pretože Bebravu a jej prítoky od prameňov až po ústie vníma Blažej Belák ako jeden krajinný a ľudský celok, ktorý sa týka celého Slovenska. Má však svoje špecifiká a tie bezprostredne vplývajú aj na charakter a myslenie ľudí, ktorí v tomto kraji odnepamäti žili a umierali. Osudy a udalosti autor sprítomňuje v neopakovateľnom miestnom jazyku a frazeológii. Charakter miestnej reči registruje napokon vo forme slovníčka nárečových slov a archaizmov na konci knihy. Práve táto súčasť Kamenných vrát iste zaujme nielen odborníkov, ale každého, komu záleží na zachovaní pamiatky na reči našich starých otcov a starých materí.
Milan Lechan
