Recenzia
Elena Ťapajová
10.09.2013

Kamil Peteraj. Aby to fungovalo

Na našom knižnom trhu vzbudila v posledných rokoch  mimoriadnu pozornosť edícia vydavateľstva Forza Music – rozhovory Jána Štrassera s poprednými slovenskými umelcami.  Po hercoch Milanovi Lasicovi, Zdene Studenkovej a Marianovi Labudovi v nej tentoraz  predstavuje básnika, textára, divadelného dramaturga, ale aj riaditeľa reklamných agentúr  Kamila Peteraja. Tento knižný dialóg posúva celú edíciu na ešte vyššiu úroveň, keďže Ján Štrasser je nielen publicista a prekladateľ, ale aj básnik a textár, navyše v istom období  s Kamilom Peterajom spolupracoval na piesňových a muzikálových projektoch a je aj jeho rovesníkom. O to zasvätenejšie a osobnejšie otázky môže klásť. Ako píše v úvode: „Vždy ma zaujímalo, ako sa muž, ktorý pracuje so slovom, pohybuje v prostredí, kde slovo nemá príliš veľkú váhu, a ako v ňom dokáže úspešne fungovať.“

Vo vzájomne partnerskom dialógu chronologicky načrtávajú Peterajov život a dielo, približujú jeho názory na populárnu hudbu a jej protagonistov, odhaľujú postrehy zo zákulisia umeleckej či reklamno-podnikateľskej scény. Peteraj vtipne, i keď občas kontroverzne, glosuje spoločenské premeny, morálku, literatúru, filozofiu a celkovo život, predovšetkým však objasňuje vlastné postoje pragmatika. Odpovediam ani na háklivé otázky sa nevyhýba. Hovorí teda aj o ľudskej závisti,  živote v socializme, o demokracii, zákonoch kapitalizmu, ekonomickom trhu, idealizme a pragmatizme, ale aj o schopnosti sebareflexie. Tvrdí: „U nás by každý rád trhal ovocie, ale nikomu sa nechce pestovať stromy.

Peteraj však tie stromy metaforicky celý život  pestuje – je významným mužom v pozadí, ktorý ovplyvnil vývoj slovenskej kultúry. Napríklad ako prvý slovenský básnik dostal za svoj básnický debut Sad zimných vtákov roku 1966 cenu medzinárodného PEN klubu. Podpísal sa pod prvý slovenský rockový muzikál Cyrano z predmestia (spolu s J. Štrasserom, A. Vášovou, M. Vargom a P. Hammelom) ale napísal aj texty k muzikálom Smoliari či Adam Šangala. Jeho texty piesní  predovšetkým pre Mariku Gombitovú,  Mira Žbirku, Pavla Hammela, Roba Grigorova a ďalších patria k zlatému fondu slovenskej populárnej hudby. Vydal takmer tridsať básnických zbierok, viacero kníh piesňových textov a kníh pre deti. Tento rok  mu vyšiel prierezový výber z poézie Toto je moja reč. Kamil Peteraj (1945) sa narodil v Petržalke, ktorá sa stala súčasťou Bratislavy až rok po jeho narodení a dodnes prežíva v jeho spomienkach hoci aj v podobe marhuľových záhrad, ktoré už dnes nejestvujú. Študoval hru na husle na bratislavskom konzervatóriu a dramaturgiu na VŠMU. V sedemdesiatych rokoch pôsobil ako dramaturg spevohry divadla Nová scéna, neskôr odišiel na ,,voľnú nohu“ a po  roku 1990  začal podnikať v oblasti reklamy. V posledných rokoch sa predstavil aj ako fotograf – výstavami a knižnou publikáciou. Nadovšetko si cení rodinu, je manželom lekárky Ľubky („Zobral som si svoju prvú manželku ako poslednú.“) a otcom dvoch synov. Ján Štrasser rozdelil rozhovory do 24 kapitol a štyroch častí, ktoré označil  iba  písmenami abecedy.  Človek by mal chuť čítať ďalej, rozprávať sa o ďalších témach. A v tom je čaro tejto knihy. Čitateľ nemusí súhlasiť s vyslovenými názormi, ale strhne ho to. Rovnako ako bonmoty, ktoré celkom prirodzene pointujú niektoré odpovede. Ak by som mala pri hodnotení svojho čitateľského zážitku parafrázovať želanie vyslovené v titule knihy – hovorím: Funguje to!