Vyhľadávanie
Senica, Arkus 2010
Preklad Richard Mečíř
S hrdinkami série Kamošky, schôdzky a... sa násťročné čitateľky už mohli zoznámiť v predošlých dvoch častiach. V tretej sa štrnásťročná Nesta, ďalšia z trojlístka nerozlučných londýnskych školáčok, zoznámi počas cesty vlakom s očarujúcim Simonom. Hoci spočiatku všetko nasvedčuje tomu, že sa konečne objavil niekto správny, prekážky na seba nenechajú dlho čakať. Zatiaľ čo Nesta sa po návrate z Manchestru dozvie, že jej rodina sa pre nejasnú finančnú situáciu na istý čas musí uskromniť, Simonovi starosti podobného typu nič nehovoria. Popri jeho nákladných koníčkoch a namyslenej Cresside, vždy perfektne upravenej kamarátke Simonovej sestry, sa ani inak sebaistá a prirodzene krásna Nesta nevie ubrániť pocitu menejcennosti. Nech však robí čokoľvek, v novom prostredí, v ktorom sa nečakane ocitla, sa každý pokus udržať krok ukáže ako márny. Práve táto zdanlivo nepriaznivá situácia (spolu s Nestinými najlepšími kamarátkami Izzie a Lucy) však dievčine pomôžu lepšie pochopiť, v čom sú skutočné hodnoty.
Kamošky, schôdzky a princezné z Portobella sú, samozrejme, výlučne vo svojom žánri, pomerne vydareným rozprávaním o priateľstve, prvých láskach a dôležitých rozhodnutiach v živote tínedžerov. Autorka sa nenútene, často i pomocou humoru, dotýka i vážnejších tém, ako prisťahovalectvo, rasizmus (hlavná hrdinka Nesta je mulatka), či majetkové rozdiely v spoločnosti. Rovnako tak necháva neskúsené dievčatá zaexperimentovať si s alkoholom, hazardnými hrami či pochybnými inzerátmi v novinách, aby vzápätí ukázala, ako neslávne sa takéto dobrodružstvá môžu skončiť. A darí sa jej to bez toho, aby skĺzla do okatého poučovania. Tým sa z jej knihy stáva aspoň čiastočne zmysluplný projekt, hoci zároveň možno otvorene povedať, že kniha, respektíve séria ako taká, zrejme nemá veľkú šancu (a pravdepodobne ani ambíciu) stať sa novodobou klasikou pre násťročných. Napriek tomu niet pochýb, že si svoj okruh mladých čitateliek určite nájde i u nás.
Práve preto sa pristavím pri jazykovej stránke prekladu. I keď nemožno prekladateľovi uprieť, že dosiahol sympatickú hodnovernosť vo vzťahu k jazyku súčasných tínedžerov a podal výkon prinajmenšom vyhovujúci, nájdu sa v texte i neslovensky znejúce slovné konštrukcie. O výrazných nedostatkoch sa, pravdaže, hovoriť nedá, text ako celok sa číta dobre a ľahko. Veková skupina, ktorej je kniha určená, si však s výnimkou hodín slovenčiny môže cit pre jazykovú správnosť cibriť takmer výlučne čítaním kníh (na mládežou preferované internetové zdroje sa, žiaľ, spoliehať nedá), a preto sa aj drobné nedostatky stávajú hodnými zmienky.
