Recenzia
Marek Čabák
23.06.2019

Kapitán ako temné zrkadlo reality

Kapitán

Vydavateľstvo Artis Omnis sa počas svojej existencie zameriava prevažne na vydávanie fantasy, sci-fi, hororu a občas aj kníh pre deti. Keď sa však na internete začali objavovať karikatúrne kresby Kapitána, priamo inšpirované celonárodne známym politickým predstaviteľom, pribudla k nim webová stránka, reklama na knihu a to všetko pod hlavičkou spomínaného vydavateľstva, viacerých ľudí to, pochopiteľne, prekvapilo.

Kapitán je kniha, za ktorou stojí zostavovateľ Matej Pavlovič. Zostavovateľ preto, lebo knihu nenapísal. Jej autorom, aj keď zrejme nechceným, je totiž Andrej Danko, verejný politický činiteľ, predseda Slovenskej národnej strany. Kniha je koncipovaná z jeho doslovne, ba priam do písmena prepísaných výrokov. Tie sú rozdelené do štyroch kategórií. Každá z nich obsahuje krátky autorský text od niektorého zo zúčastnených ľudí a potom už iba samotné výroky Andreja Danka, toho času predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Žiadny z autentických výrokov nie je hodnotený. Je iba uvedený presne tak, ako odznel s informáciou o tom, pri akej príležitosti odzneli, niekedy s pridaným výňatkom z výkladového slovníka. V niektorých prípadoch sú tieto výroky prepísané presne do posledného písmenka. Pri každom citáte je vytlačený QR kód s odkazom na video či zvukový záznam, v ktorom daný výrok odznel. Uvedený je aj jeho časový údaj. Kniha teda neobsahuje žiadne preklepy, iba autentické transkripty a ja nezávidím žiadnemu editorovi, ktorý v tejto knihe kontroloval chyby. V konečnom dôsledku je teda iba na čitateľovi, aký si o štátnikovi utvorí názor, hoci, nalejme si čistú vodu a povedzme si, že áno, kto si túto knižku kúpi, asi si už celkom určite myslí svoje. Však nakoniec, čie si má myslieť, cudzie?

Môj jediný pokyn novej ministerke bol, že zastaralé staré mechanizmy, na ktoré poukáže NKÚ, bezodkladne bude zavádzať do praxe.

Kniha začína dlhším, no veľmi čitateľným textom od Petra Adameckého, bezpečnostného konzultanta a autora politických trilerov. Uvádza čitateľa do problematiky Kapitána, stručne vysvetľuje históriu Andreja Danka ako politického predstaviteľa a jeho nástup k moci, takže na stránkach knihy sa necíti stratene ani človek, ktorý sa v politickej situácii na Slovensku neorientuje. Tiež sa v nej nachádzajú krátke glosy a zamyslenia od Michala Magušina, Juraja Kemku, Ľubomíra Feldeka a Samuela Marca. Každý z nich poskytuje vlastný pohľad na problematiku Kapitanizmu, samotného Kapitána či Andreja Danka ako štátnika. A každý to robí spôsobom sebe vlastným, viac či menej vtipne.

Kniha oplýva ilustráciami či skôr karikatúrami odkazujúcimi na konkrétne citáty, situácie alebo vlastnosti Kapitána. Stojí za nimi Martin Luciak a ja si nemôžem pomôcť, ale mám dojem, že pri ich kresbe značne vyšiel zo svojej komfortnej zóny. Žiadne jednoznačné kontúry, žiadny komiksový štýl kresby, na aký sme v jeho tvorbe doteraz zvyknutí. Obrazové ilustrácie v Kapitánovi naopak žiadne kontúry nemajú, čierna farba nie je použitá snáď nikde. Vytvára to dva efekty. Jeden z nich je akýsi pocit neurčitosti, možno nejednoznačnosti, čo korešponduje skoro s každým výrokom v knihe, teda s takmer každým verejne známym výrokom Andreja Danka. Ten druhý čiastočne presúva kresby a karikatúry do reálnejšej roviny, pretože v skutočnom živote predsa žiadne kontúry a hranice neexistujú. A v Kapitánovom zrejme tiež nie.

My sme zodpovední a sme viac zodpovednejšie, ako by sa vofi situácií, keď sme nedostali napríklad liekovú agentúru a plno iných vecí si plníme.

Aký je však zmysel knihy? Pretože aj samotný Kapitán tvrdí, že: „Žiaden iPad nenahradí obyčajnú knižku. Nikdy.“ Zdá sa celkom logické, že sa tieto jeho výroky zachovajú pre budúce generácie aj v tlačenej podobe, ktorá má, na rozdiel od digitálnych audiovizuálnych záznamov, istú pevnosť, nemennosť a úroveň. Zároveň však stíha pôvodný autor všetkých výrokov produkovať nový obsah takou rýchlosťou, že už v čase vydania Kapitána by sa z nich dali vyrobiť minimálne dva ďalšie diely. Bolo by milé, keby sme vďaka tejto skutočnosti dostali celú sériu takýchto ľahko a rýchlo čitateľných knižiek, ktoré by zároveň slúžili ako zrkadlo doby pre budúce generácie. Dokonca si viem predstaviť podobný formát zameraný aj na iných politikov a známe osobnosti. Isteže, Kapitán je predovšetkým samovoľná satira, kniha vytvorená nielen ako akási kronika a zrkadlo doby, ale aj ako humoristický produkt, čo by sa v prípade citátov iných osôb zrejme zopakovať nedalo. Na druhej strane by sa takýto formát skvele hodil do edície Pamäť, pod ktorú patrí aj Kapitán.

Kapitán je tenká knižočka s veľkými písmenkami na úzkych stranách. Nie je to beletria, biografia, ani literatúra edukatívneho či analytického charakteru. Je to skrátka zbierka výrokov muža, ktorý sa momentálne nachádza v mocenskej pozícii. Muža, ktorý rozhoduje aj o našich životoch. Je to jeho pečiatka, znak vyrazený v časopriestore, obraz našej politickej súčasnosti a psychologicko-politický komentár, ktorý vznikol sám v sebe, bez potreby výraznej nadpráce zo strany zostavovateľa. Kapitán je druh knihy, ktorú by si zaslúžili viacerí naši politickí predstavitelia, aj keď tie ostatné asi nemôžu pracovať s tak vtipným materiálom. Je to skrátka produkt doby a iba čas ukáže, či sa naše deti a ich deti pri náhodnom náleze tejto knižky kdesi na pôjde či povale nad jej obsahom už iba pousmejú ako nad reliktom minulosti, alebo s povzdychom a trpkým úsmevom nájdu paralelu s ich súčasnosťou podobne, ako to robíme my s mnohými historickými textami, článkami či starými knihami. Tak ako tak, zbierka výrokov Andreja Danka má vďaka tomu potenciál byť relevantnou aj pre budúce generácie. Aspoň toto si môže Kapitán zapísať medzi životné úspechy.

Ak tu niekto hovorí o historických prekonaniach, musí v prvom rade každý, ktorý chce byť politik, historicky prekonať Ega.