Vyhľadávanie
Juraj Červenák: Štrkáč Callahan
Žilina: Artis Omnis, 2020
Juraj Červenák napísal a vydal ďalšiu knihu. Tu by sa recenzia mohla končiť, tá veta hovorí sama za seba a sú v nej všetky informácie, ktoré potrebujete. Ale je trochu nutné sa rozpísať. Nielen preto, že recenzie by málokedy mali byť jednovetné. Rozpíšeme sa preto, že je to western – žáner, ktorému sa Červenák nevenuje. Jeho dominantou je starovek, stredovek a raný novovek. Vybočenie zo zaužívaných koľají je vítané, ale je to naozaj vybočenie?
Ak sa správne pamätám, prvý príbeh Štrkáča Callahana (Brána duchov) vychádzal na pokračovanie v českom časopise Pevnost v roku 2012. Nebolo to po prvýkrát, čo Červenák písal svoju novelu ako časopisecký seriál. Podobne vznikla aj Sekera z bronzu, rúno zo zlata, ktorá sa objavovala v už zaniknutom mesačníku Fantázia. Po tomto skvelom slovenskom projekte nám ostala len Cena Fantázie, ale to odbočujem.
Čo sa Ďuro naučil na Sekere, zužitkoval v Bráne. Príbeh bol plynulejší, vnútorne ladil a lepšie sa striedala akcia s príbehom. Callahan zožal úspech, a tak rok na to vyšiel vo vydavateľstve Brokilon obohatený o dve kratšie poviedky. Samozrejme, česky. Trvalo sedem rokov, kým sa dočkal slovenského vydania pod hlavičkou Artis Omnis. S nádhernými ilustráciami a obálkou od Miša Ivana, v pevnej väzbe, hoci ide o knihu, ktorej bohato stačí mäkká. Dokonca jej aj svedčí, keďže je to poctivý dobrodružný brak so všetkými pozitívami i negatívami tohto žánru.
Červenák je v tom dobrý. Dokáže gradovať príbeh. Jeho postavy nie sú viacrozmerné, ale sú aspoň uveriteľné a plnia svoje funkcie. Jeho štýl je pestrý, a tak dokáže obohatiť aj opakujúce sa scény a jeho akcia je prehľadná. Teda, aspoň taký býval pred desiatimi rokmi, dnes je už ako autor kdesi inde. Štrkáč Callahan predstavuje brakového Červenáka na vrchole síl. Je v tom niečo zo Zaklínača, niečo z Conana i niečo z českej fantastickej akčnej školy. Hlavne záľuba v mozgoch a vnútornostiach rozfŕkaných po celých stránkach. Obdivujem jeho schopnosť vymýšľať stále nové a nové zaujímavé popisy toho, ako guľka vyrazí z hlavy mozog. A v tomto tkvie sila i slabina jeho novej knihy. Červenák miluje westerny a je to z textu cítiť. Nové prostredie však nevyužíva tak, ako by sa čakalo. Slúži len ako fasáda pre klasické hrdinské fantasy dobrodružstvo.
Štrkáč je samotársky lovec ľudí. Zavíta do nejakého mesta, aby chytil banditu, no nedobrovoľne sa zapletie do problémov s nadprirodzenom. Nič viac, nič menej. Keby vymenil kolty za meč a salón za krčmu, nič by sa nezmenilo. Na rozdiel od Zaklínača však tomu chýba pointa, niečo hlbšie, niečo, čo zahrá aj na citlivú strunu a zanechá dojem. Sapkowského poviedku Trošku sa obetovať si budem pamätať navždy. Červenák, hoci je v práci s textom rovnako zručný ako známy Poliak, so svojou Bránou duchov upadne rýchlo do zabudnutia, aj keď som ju v podstate čítal dvakrát. Takisto si pamätám viac z Hradby západu, ktorú som čítal už pred rokmi, než z úvodnej poviedky Callahana, ktorú som mal v rukách pred pár týždňami. Lebo nie je Ďuro ako Červenák.
Callahan je teda zábavný, akčný a dobre napísaný. Ale bez pridanej hodnoty, priamočiary až na kosť. Variácie na známe, reálne i fiktívne legendy divokého západu nie sú pridanou hodnotou, ale skôr povinnou jazdou. Každopádne, v týchto horúcich dňoch ide o príjemné oddychové čítanie. Nebude nudiť, ale ani nenadchne. Stále však lepšie ako väčšina domácej žánrovej tvorby.
