Vyhľadávanie
Hoci Bratislava dlho bola hlavným a korunovačným mestom uhorskej monarchie (tristo rokov), nebola veľkým mestom. Za tri storočia sa nerozrástla ani na dvojnásobok. V roku 1720 mala sotva deväťtisíc obyvateľov. Pričinili sa o to vojny, epidémie, zlá hospodárska a sociálna situácia. Napriek tomu je jej minulosť neobyčajne pestrá. A nielen preto, že sa tu sústredili orgány moci, ale napríklad aj kvôli svojej strategickej polohe na Dunaji.
Históriu Bratislavy najnovšie kriesi Ivan Szabó knihou Významné osobnosti starého Prešporka. Vydalo ju vydavateľstvo Perfekt v perfektnej úprave a s mnohými fotografiami.
Autor zo šera predchádzajúcich storočí vyťahuje výrazné postavy našich dejín a dáva im ľudský rozmer. Opisuje nielen ich zásluhy na poli vedy, umenia, či v iných oblastiach ľudskej činnosti, ale aj ich životné osudy. A neraz boli pohnuté. Dosvedčuje to už aj prvá kapitola venovaná Alžbete Uhorskej, patrónke chorých a chudobných.
Svätá Alžbeta Uhorská, nazývaná aj Alžbeta Bratislavská, sa narodila na Bratislavskom hrade. A hoci ju zasnúbili už v detských rokoch – ako to u šľachty bývalo zvykom – šťastne sa vydala a s manželom Ľudovítom splodili tri deti. No Ľudovít sa v roku 1227 zúčastnil križiackej výpravy a už sa z nej nevrátil. Umrel na mor.
Alžbeta už aj predtým prejavovala súcit voči chudobným a chorým, potom sa celkom venovala starostlivosti o núdznych. Porozdávala majetok a napokon skončila v kláštore. Zomrela ako dvadsaťštyriročná. O štyri roky na to, v roku 1235, ju vyhlásili za svätú.
Tento príbeh, podobne ako niektoré iné zo Szabóovej knihy, presahuje až do dnešných dní. V roku 1913 vysvätili v Bratislave kostol, ktorý podľa prevládajúcej modrej farby dostal pomenovanie Modrý. Jeho patrónkou je svätá Alžbeta Uhorská. Dosvedčuje to jej obraz nad hlavným oltárom. Ivan Szabó pripomína, „že okrem Modrého kostolíka v Bratislave je svätej Alžbete zasvätená aj najväčšia sakrálna stavba na Slovensku Dóm sv. Alžbety v Košiciach“. Od roku 2006 stojí miniatúrny Modrý kostolík pod bruselským Atómiom na výstave Mini Európa.
Do dejín Bratislavy patrí aj Johannes Müller Regiomontanus, hoci sa narodil v Bavorsku a prebrázdil aj iné mestá a krajiny. Ivan Szabó píše: „Podľa všetkého najvýznamnejším pedagógom Academie Istropolitany bol astronóm a matematik Johannes Müller Regiomontanus...“ Prvá vysoká škola na území Uhorska vznikla v roku 1467 na podnet kráľa Mateja Korvína. Učenec zvučného mena tu pravdepodobne pozoroval planéty Mars a Jupiter a jeho prednášky z astronómie sa zachovali v astronomickom kódexe z rokov 1464 – 1471. Teda tiež pravdepodobne. Lebo podrobnosti sa rozplývajú v tých dávnych časoch.
Academia Istropolitana nepretrvala dlho. Ani Regiomontanus nežil dlho. Academia Istropolitana zanikla v roku 1473, po sprisahaní proti Matejovi Korvínovi. Podľa iných údajov až v roku 1490, po smrti kráľa Mateja. Regiomontana pápež pozval do Ríma a tam ako 40-ročný zomrel. Ivan Szabó vypátral: „Po Regiomontanovi je pomenovaný lunárny kráter, asteroid a dokonca aj astronomický časopis Der Regiomontanusbote.“
Naša dávna i nedávna minulosť je často spojená s našou prítomnosťou. Ivan Szabó uvádza, že meno dnešnej Rajskej ulice v Bratislave je odvodené od Karola Raygera, otca i syna, známych lekárov i prírodovedcov, botanikov.
Popri všeobecne známych menách, ako sú Kempelen, Mikovíni, Segner, Jedlík a iní, zaradil autor do výberu mená možno nie až také známe. Ocitol sa v ňom Justus Ján Torkoš, ktorý sa do dejín zapísal nielen ako priekopník lekárskych vied, ale zaoberal sa aj výskumom liečivých prameňov. Autor píše o Karolovi Jettingovi, ktorý si vyslúžil prezývku Bratislavský Robinson, i o uhorskom prímasovi Jurajovi Lippayovi, ktorý si pri svojom letnom sídle v Bratislave dal založiť honosnú záhradu s množstvom exotických rastlín, i o sochárovi Františkovi Xaverovi Messerschmidtovi, ktorý stvárňoval tak trochu strelené, často až znetvorené tváre...
Ivan Szabó ako skúsený autor literatúry faktu nezaťažuje priveľmi text údajmi a menami. Dopĺňa ich príbehmi, zachytáva atmosféru doby, prekresľuje postavy. Tak, aby z knihy vytvoril pútavé čítanie.
