Vyhľadávanie
Kniha, pre ktorú bola autorka niekoľko rokov zatiahnutá do nezmyselného súdneho procesu, začína náhle, uprostred deja, a náhlivo, bez (tvarovej aj obsahovej) pauzy i pokračuje. Košatý a vrstvený textový prúd, ktorý tvorí jediná veta, je zastavený až záverečnou čiarkou. Tá spolu s počiatočným malým písmenom odkazuje na jeho intertextovú začlenenosť a život obkresľujúci charakter.
Kniha najviac evokuje práve živé rozprávanie. Text nerešpektuje prísne logické a chronologické zákonitosti učesaného písma, ale sprostredkúva rozsahovo skromný, zato myšlienkovo a pocitovo komplexný a verbálne bohatý príbeh svojráznej hrdinky Roziny. Striedajú sa v ňom rôzne jazykové (vrátane neologizmov a cudzojazyčných pasáží), náladové a pocitové registre: od vulgárneho slangu, cez demonštratívne siláctvo, po poetické a funkčne patetické body. Text je vnorený do prúdu vedomia, ktorého záblesky sú „okamžite“ sprítomňované bez toho, aby bol výsledkom nefunkčný chaos. Deje sa to vďaka autorkinmu talentu presvedčivo navodiť „ohmatané“ dejiny časti minulého storočia z pohľadu jedného života: i prostredníctvom orálnej histórie, ktorá často tvorí „ženský“ pendant k „mužsky“ faktickým dejinám.
Kniha je senzuálna, nasiaknutá vôňami a farbami ovocia, alkoholu, mora atď. Sprítomňuje starosvetskú atmosféru niekdajších remesiel a zvykov aj nadčasové hodnoty: napr. lásky. Vyhýba sa jednorozmerným či konvenčným zobrazeniam. Na javy nazerá realisticky, či už ide o spodobenie rabujúcich partizánov alebo podvodných obchodných praktík. Ako živá bytosť s kladmi aj zápormi je vykreslená aj ústredná hrdinka. Práve prostredníctvom nej sa autorke podarilo narušiť viaceré rodové stereotypy: napr. automatickú obetavosť matiek, pasivitu žien, ich začlenenie do súkromnej sféry či podriadenosť partnerovi. Nie je dôležité, či je nám Rozinino preferovanie kšeftov pred rodinou alebo jej okázalé manifestovanie zlata ako symbolu bohatstva (ktoré dopriava i rodine) sympatické. Aj zdanlivo negatívne charakterové črty majú svoju motiváciu, nie sú samoúčelné, prípadne dotvárajú ľudsky uveriteľný rozmer diela.
Podstatné je to, že práve i početné body a roviny, ktorými autorka sklamáva naše (i rodové) očakávania, sa spolupodieľajú na textovej a hodnotovej subverzívnosti knihy. To platí aj pre jej erotický rozmer, ktorý autorka umiestňuje vedľa náboženskej roviny: nielen tým narúša tradičné hierarchické dichotómie. Sexualita popri odkazoch na jej mocenský rozmer tvorí prirodzenú (a vďaka literárnym štylizáciám opäť pozitívne vyrušujúcu) súčasť textu. Dotvára jeho živosť a ku koncu sa spolupodieľa na eroticko-spirituálnom splynutí hrdinky s partnerom, prírodou. Záverečná čiarka tento symbiotický ráz podčiarkuje.
