Recenzia
Jaroslava Šaková
06.11.2020

Keď šibal meria sily Západu a Východu

Ingo Schulze: Peter Holtz. Jeho šťastný život vo vlastnom podaní

Preklad: Katarína Széherová

Bratislava: OZ Hronka, 2020

 

Kníh o východonemeckej NDR a západonemeckej NSR rozdelených múrom a o následnom zjednotení Nemecka sa už popísalo veľa. Ak má vzniknúť ďalšia, treba jej vymyslieť zaujímavé podanie, napríklad, taký pikareskný román. Ingo Schulze (1962) ho napísal v roku 2017 a tento rok vyšiel v slovenskom preklade vďaka OZ Hronka. Počas uvedenia knihy vo februári v Goetheho inštitúte autor, rodený Drážďanec žijúci v Berlíne, v živej diskusii všetkých prítomných presvedčil, že ho otázka politickej situácie – či už z rokov minulých alebo tých súčasných – úprimne zaujíma, a dôkazom toho je rozhodne aj Peter Holtz.

Hlavný hrdina pikaro Peter začína svoje rozprávanie s presným datovaním – „jednu júlovú sobotu v roku 1974, osem dní pred dvanástimi narodeninami.“ (s. 9) Ak si odmyslíme, že hneď v prvej vete prekladu nachádzame gramatickú chybu, môžeme sa  plne sústrediť na Petrov príbeh, od tohto momentu sa odvíjajúci rôznymi smermi, ktoré nám vždy naznačí už zhrňujúci podnadpis každej kapitoly (napríklad: „Prvá kapitola. Peter bez jediného fenigu vo vrecku si objedná v reštaurácii a vysvetľuje, prečo je to podľa neho správne. Úvahy nad úlohou peňazí v socializme.“).

V podstate lineárny dej opisuje život človeka so špecifikami, ktoré daná doba so sebou prinášala – čo všetko spôsobovalo rozdelenie krajiny múrom, ako to ovplyvnilo myslenie ľudí, ich rozhodnutia a konanie. Peter je len pars pro toto obyvateľov celej krajiny, ktorých životnú mozaiku tvorí vstupovanie do strán, vystupovanie z nich, hádky o vlastníctvo, viera v kapitalizmus alebo v komunizmus, láska, nevera, sex s prostitútkami, sex z lásky, šetrenie peňazí alebo nakupovanie v novootvorených obchodoch „západného typu“ a predovšetkým veľa, veľa úvah o zmysle toho celého – politiky, lásky, náboženstva, spoločnosti...

Filozofické úvahy sa na stránkach knihy miešajú s jemne snovými opismi interiérov a exteriérov, kľúčové udalosti deja dopĺňajú trpko-smiešne detaily. Keď sa príslušníci štátnej bezpečnosti dozvedia, že Peter vyzradil ich zámer spolupracovať s ním, rozčarovanie sa vygraduje „banálnou“  scénou s čokoládou: „Súdružka prenesie váhu na palec, pod ktorým s praskotom odprskne jemný horký kúsok. Odlomí druhý kúsok a vsunie mi ho do úst. Obaja cmúľame čokoládu ako pilulku, ktorá pomáha pri bolesti hrdla a uzamyká nám pery.“ (s. 68) Historický kontext, na ktorom je príbeh postavený, je nasvietený z rôznych perspektív, meranie síl Západu a Východu v časoch pred aj po roku 1989 relativizuje štedrá dávka nadhľadu a humoru.

Preklad z nemčiny v podaní Kataríny Széherovej je na vysokej úrovni; prekladateľka napríklad zaujímavo rieši slovný obrat týkajúci sa Petrovho priezviska (Holtz výslovnosťou pripomína nem. slovo das Holz = nem. drevo): „My nepotrebujeme poleno Holtza, my máme ústredné kúrenie.“ (s. 170) Knihu príjemne oživili pasáže v hovorovom jazyku: „U vás ništ neni. Preto sem šeci chodia.“ (s. 151)

Peter Holtz je jednou z kníh, ktoré sa zrejme budú čítať predovšetkým pre dej. Ten je plynulý, z hľadiska spisovateľského remesla dobre zvládnutý, s dynamickými dialógmi, ktoré niekedy prechádzajú do pozoruhodných bonmotov. Podobne ako celý text knihy, vyjadrujú hľadanie krehkej rovnováhy medzi rozdielnymi názormi na tému Východu a Západu, ktoré je jedným z najpodstatnejších momentov diela Peter Holtz: „Všetci sa tvárime, akoby banány rástli pri rieke Mosel alebo v Rýnsku. Aspoň ste si pri nakupovaní nemuseli večne klásť otázku, či sa zasa nepodieľate na nejakom svinstve – alebo aspoň nie tak často.“ (s. 226)

Niekoľko vecí sa od pádu múru zmenilo, niekoľko nie. Ingo Schulze tieto procesy poctivo pretavuje do príbehov.