Znalosť prostredia je v dobrom príbehu kľúčová.
Závisí od nej vierohodnosť, tempo a celkové vy
znenie diela. Americký spisovateľ William Faulkner
(1897 – 1962), pochádzajúci zo štátu Mississippi,
je považovaný za zakladateľa južanskej literatúry.
Jeden z mála nositeľov Nobelovej ceny bez ukon
čeného stredoškolského vzdelania bol ovplyvnený
svojím pradedom – vojnovým veteránom – a oso
bitým prostredím amerického juhu. Polia, oheň,
drevené chatrče, rozvetvené rodiny, černosi. Za ich
práva sa Faulkner horlivo zasadzoval v časoch, keď
názory na ich slobodu vyvolávali ostré polemiky.
Román Keď som umierala (Ikar 2016, pre
klad Otakar Kořínek) vyšiel po prvýkrát v roku
1930, ale na slovenský preklad sme museli čakať
dlhé desaťročia. Podarilo sa – jedinečná kniha
s pôsobivou atmosférou takmer vyvoláva suché
južanské sparno na koži. Je to cesta jednej rodi
ny. Príbeh ľudí zviazaných krvou, zakorenených
v nehostinnej pôde, formovaných každodennou
rutinnou prácou. Bundrenovci nie sú vzdelaní, ne
majú aristokratické črty,
minulosť a ani ich vzájom
né vzťahy nie sú dokonalé.
A predsa u nich pozoru
jeme súdržnosť, istú ne
vysvetliteľnú zanovitosť
a zomknutosť. Ústrednou témou románu je smrť
ich matky Addie Bundrenovej, ktorá chce byť
pochovaná v Jeffersone. Členovia rodiny, ktorí
viac či menej pochybujú o jej poslednej túžbe, vy
nakladajú až nadľudské úsilie, aby pokyn splnili.
Príbeh Bundrenovcov je poskladaný z mozai ky
pätnástich rozprávačov. Ich hovorový jazyk je
miestami ťažko uchopiteľný – autor sa nikdy ne
snažil vtesnať do potrieb súdobých čitateľov, jeho
hlavným zámerom bola autentickosť. Južanský
slang a uvažovanie však prinášajú neobyčajný
pohľad do tvrdého a neraz krutého prostredia
takzvanej yoknapatawphskej chudoby. Pulzujúce
rozprávanie je osobité práve striedaním jednotli
vých pasáží postáv. Filozoficky zmýšľajúci Darl,
ktorý si kladie zásadné otázky o živote a smrti,
a predsa ho vnútorné nánosy dovedú k skrato
vému činu; Cash – prakticky založený, rozsahom
vnútorného sveta obmedzený brat, ktorého hlav
nou životnou náplňou je takmer obsedantné vy
rezávanie truhly pre matku; rebelantský Jewel,
ktorého zaujímajú výlučne peniaze a kone; malý
Vardaman, prizerajúci sa okolnostiam s detskou
naivitou; pobožná Dewey Dell či tvrdý a nekom
promisný otec. V knihe sa objaví aj nerealistický
monológ zosnulej Addie, ktorý figuruje ako istý
kľúč k pochopeniu celej rozkošatenej situácie.
Každý má iný uhol pohľadu, inú žiaru v očiach,
rozdielnu povahu. A predsa sa dokážu zomknúť,
aby rakvu s matkou preniesli na koči do Jeffer
sonu – symbolu cieľa, ktorého sa čitatelia nikdy
nedotknú. Tak to chcel Faulkner. Akoby nám
pripomínal, že dôležitejšia než cieľ je samotná
cesta. A nech je akokoľvek hrboľatá a plná pre
kážok, vykročiť po nej znamená vziať na plecia
zodpovednosť za svoj život.
