Vyhľadávanie
Vianočný čas je opäť tu – presne ako každý rok. Niekto už dávno vypeká, niekto sa zase raz ženie a dobieha, iný prežíva stavy úzkosti z blížiaceho sa konca roka. Jedno kolo, zas a znova, taká každoročná automatika...
No stačilo by čo i len o milimeter pootočiť hlavu, prižmúriť jedno oko alebo – podobne ako v knihe Josteina Gaardera Vianočné mystérium – ustúpiť o krôčik späť a perspektíva sa náhle celkom zmení. Máme tu nové vydanie tohto zázračného diela, ktoré nám zase raz pripomína, že umenie neskostnatieť, nezatvrdnúť je oveľa ľahšie, než si myslíme. Musíme to len skúsiť. Aj preto sa nám ani tento rok istotne nezunuje!
Príbeh nás opäť zavedie na miesta v čase a priestore, kde by sme sa sami ani vo sne neocitli. Priam nás zaskočí všetkým, o čom sme si mysleli, že ovládame. Akými netušenými smermi len zvrtne náš pohľad tentoraz? Čo dôležité nás zase naučí?
Aj v tomto štvrtom vydaní stretáme na jednej strane príbehu Joachima, ktorý dostane zázračný adventný kalendárik. Je to čistá náhoda či akýsi veľký plán jeho života? Nech je už akokoľvek, učí nás hneď prvú dôležitú vec: vedieť zastať. Tak sa každý deň spolu s ním zastavíme v novom okienku a spoločne kráčame v čase smerom vpred k Vianociam.
Zároveň na druhej strane objavujeme múdrosť ukrytú v minulosti či vo vlastnom srdci prostredníctvom čarovného príbehu Elisabet. Je spísaný na tenulinkých papieroch ukrytých v každom z okienok kalendára. Z okienka do okienka sa však poberáme smerom späť v čase a priestore spolu s narastajúcou družinou až k jasličkám v maštaľke.
Elisabetin príbeh sa začína trochu dramaticky. Počas nákupu sa totiž stratí mame v predvianočnom zhone. Ale je celkom možné aj to, že len na chvíľu vybehla za mäkučkou plyšovou ovečkou so zvončekom, ktorá odrazu ožila. Každý si vyberie, ktorej verzii pravdy uverí, ktorá ho najmenej zraní. Tak aj Elisabet vzápätí stretne anjela, lebo stretnúť človeku podobné stvorenie s krídlami v žiarivom odeve je niečo celkom bežné, všakže? Takto sa k nim postupne pridávajú aj ostatní pútnici do Betlehema: pastieri, traja králi, ďalšie a ďalšie ovce.
Za pochodu z Nórska celou Európou až po bod, kde sa stretá s Afrikou a Áziou, prechádzame vekmi v smere späť až do roku nula a príbehy pred nami ožívajú. Jostein Gaarder nám ponúka celkom novú verziu dvetisícročnej kresťanskej tradície Európy – ukrýva sa v nej záblesk čohosi nového pre každého bez rozdielu.
Tak sa napríklad od mudrca Gabriela dozvieme, čo každý predsa vie: že stvorenie jednej guľôčky hrášku je náročnejšie, než zostaviť sústavu planét. Čím je totiž vec malilinkatejšia, tým je náročnejšia. Podobne sa dozvieme, ako to bolo s deťmi z Hamelnu – že sľúbené slovo nemožno vziať späť.
Pre mňa však najdôležitejšia pasáž: v roku 325 stretávame ozajstného Mikuláša v Myre. Samozrejme, že to bol on, čo troch svätých kráľov nabalil darčekmi, teda skrinkami plnými darov, pre Ježiška. Nemohli predsa odísť za dieťatkom v jasličkách s prázdnymi rukami! Keď sa ho Elisabet pýta, prečo je taký dobrý, on sa len zasmeje: „Ha, ha! Veď najväčšie potešenie na zemi je radosť z toho, že môžeme obdarovať iných. (…) Nemusíš mať vôbec nič, aby si pocítila, ako ti to v žilách vrie radosťou z obdarúvania iných. Stačí nepatrný úsmev alebo niečo, čo si sama vyrobila.“ (s. 178 – 179)
Požehnané a radostné Vianoce!
Jostein Gaarder: Vianočné mystérium
Preklad: Milan Žitný
Bratislava: Artforum, 2022, 4. vydanie
