Vyhľadávanie
Život neraz šplechne do očí
Keď život šplechne do očí. Antológia prózy, poézie a satiry, Ivanka pri Dunaji, Vydavateľstvo AXIMA 2008
Po zväzku Keď sa ženy odhalia pripravil Femina klub slovenských spisovateliek ďalšiu antológiu prózy, tento raz obohatenú poéziou a satirou. Vstup do antológie tvoria citlivé reflexie Evy Bachletovej o ťaživej, úzkostnej samote uprostred hlučného, pragmatického sveta. Po veršoch Otílie Dufekovej nasleduje ako tretia v poradí bravúrna próza Tatiany Jaglovej s ironickým názvom Deň motýľa. Je to príbeh sebavedomej šéfky, vtelenej do metafory motýlej samičky, ktorá potrebuje mužov iba na príležitostné kariérne využitie. Štvrtou v tomto súbore je próza Žobrák od zostavovateľky antológie Vladimíry Komorovskej, v ktorej autorka zobrazuje jeden z najkrutejších paradoxov civilizácie, paradox zbožňovania zla a v pohŕdania dobrom, na osude poníženého, odvrhnutého otca, ktorému zničila život nevďačná a bezcitná dcéra.
Kniha pokračuje spomienkou na študentské roky od Hedvigy Kramárovej Dievča v koženom kabáte – vykresľuje stupídnosť bývalého režimu. Šiestym členom tohto súboru je próza Tunisanka o ťažkom osude žien v moslimskom prostredí od Veroniky Krásnohorskej. Nasleduje trocha preexponovaný príbeh Sexuálny maniak z pera Karin Lászlovej, v ktorom ide o náležité odsúdenie a zosmiešnenie mužského samca. V ôsmom texte Nosatky sú tri nosaté kamarátky hrdinkami satirického príbehu Pauly Sabolovej. Na deviatom poste s prózou Testiná nám Jana Šimulčíková predstaví vzorovo nesympatickú svokru a vzorovo nevinnú obeť v osobe nevesty – zväčšujúce literárne zrkadlo mnohých reálnych príbehov zo života! Desiata je próza Viery Švenkovej Večer v Louvri – skvelá analýza ženskej duše, túžob i rozporov. Na jedenástej pozícii smutné a úzkostné tóny odľahčuje úsmevno-satirická kompozícia Anity Tešovičovej O živote za života. Dvanástym príspevkom sú jemné a nežné verše Anežky Tretinovej so ščipačovskými inšpiráciami, venované Prvej láske. Trinástou v poradí je Viera Valachovičová s prózou Na vine bola barónka, ktorá smeruje k etickému obnaženiu karieristov a zbohatlíkov cez blúznivé vidiny hrdinky. V závere knihy Milka Zimková v groteske Bankomat privádza na scénu konzumentku mojsejovského typu, aká súčasnú realitu deformuje na reality šou. Je to akoby záverečná scénická metafora, sarkasticky varujúca pred samovražedným konzumom.
Milan Kenda
