Mali sme tu už všeličo. Príručku mladých jútuberov s „originálnym“ názvom Já, JůTuber (2015), ktorá mala internetovým priaznivcom ponúknuť pohľad do zákulisia tvorby ich obľúbených osobností YouTubeu (dokopy má tri časti). Komiksový časopis, obsahujúci epizódy zo života známeho českého jútubera Jirku Krále, tiež s ultimátne kreatívnym označením Jirka (2016). A aby sme nezabudli, tak aj minuloročný bestseller v podobe autobiografie slovenského najpopulárnejšieho tvorcu videí na YT (počet odoberateľov sa tu šplhá už k miliónu a pol) Daniela Štraucha alias GoGa opätovne s nápaditým titulom Gogo – Chalan z internetu (2015). Tentoraz sa však nebude písať o strastiach a slastiach zo života jútubera, ale básniť.

Peter Altof figuruje pod prezývkou „Expl0ited“. Na YouTube sa vo svojej videotvorbe venuje prevažne videoblogom, sociálnym experimentom, videohrám, tagom či skečom. Altof má momentálne na svojom kanáli viac ako 600-tisíc odoberateľov, čím sa z neho stáva jeden zo skupiny masovo populárnych slovenských mladých tvorcov videí v rámci spomínanej webstránky. V už uplynulom roku dorazila na pulty našich kníhkupectiev jeho debutová básnická zbierka Nie som básnik (lepšie by sa hádam ani nedala nazvať), ktorá má podľa autorových slov v predslove odhaliť to, že nie je iba „internetovou obdobou cirkusovej atrakcie bez akýchkoľvek emócií“. Nuž atrakcia ako atrakcia. Smiech cez slzy. Bavíme sa na netalentovanosti jeho písania. Čo teda – už konkrétne – môže čitateľ (dodávam, že naozaj veľmi poľahky) nájsť v Altofovom debute?

V básňach prevládajú témy ako mladá láska: „A ja som prekvapený / tým, ako moc / si pre mňa stvorená“ (s. 22), „Nikdy totiž / neodídem, / lebo vieme / obaja, / že patríš / ty mne / a ja tebe“ (s. 27), „Ty jediná. / Ja každý. / Keď nie ty, / tak nikto. / Prosím, už navždy“ (s. 56); introvertizmus, depresie: „Ak odídeš, / zostanú len ruiny a prach. / A z toho, / láska moja, / mám najväčší strach“ (s. 45), „Prosím, buď vždy pri mne. / Nikoho iného nemám. / Ani nechcem“ (s. 50), „Ak zmizneš / zničím sa. / Zostanem / sám“ (s. 63); či vyrovnávanie sa s dospievaním – texty sú často sprevádzané motívmi pádu, chaosu, deštrukcie, životnej dezorientácie či písania o tom, ako lyrický subjekt (Altof) píše: „A mám chuť tvoriť / rýmy, potom / padnúť na kolená / a ďakovať Bohu“ (s. 22), „A prisahám, / že raz napíšem takú báseň, / ktorá ukáže ľuďom / radosť, lásku, vášeň“ (s. 32), „Trieštim sa / a na zem padám. Kusy seba / do slov vkladám“ (s. 59), „Keď v noci bdiem / a píšem básne, / nech o teba neprídem“ (s. 64). Tieto sú naformátované do hranej štylizácie lyrického subjektu. Na jednej strane hrá pózu bohéma cez obraz fajčenia či popíjania alkoholu, na strane druhej sa vkladá do romantického konceptu hrdinu divného Janka a svoje lásky do postavy zakliatej panny. Nepresvedčivé, prázdne, bez ďalšieho významového plánu, interpretačne neatraktívne.

Okrem spomínanej Kráľovej Zakliatej panny vo Váhu a divného Janka je však možné v básňach nájsť aj iné odkazy – Čakanie na Godota, odkaz na Bukowského či postavu Werthera, Jozefa Maka, Hamleta, Malého princa, muzikanta Curta Cobaina, maliara Van Gogha a podobne. Tieto pseudo-intelektuálne narážky pôsobia zväčša na čitateľa dojmom lacného využitia naučenej látky na vyučovacích hodinách literatúry. Na druhej strane sú zase spomínané odkazy do takej miery štandardizované, že sa reflektujú v našej kultúrnej pamäti už ako stereotypy. Zhoršuje to fakt, že s nimi autor zbierky ďalej nepracuje a neposúva ich do inej významovej roviny. Kapitolu samu o sebe tvorí samotná forma autorových básní. Explicitná, jednoduchá, nevýrazná. Školácke rýmovačky typu „láska – páska“ a veršový presah, ktorý – vypožičanými slovami Jaroslavy Šakovej (doktorandka v Ústave slovenskej literatúry SAV) – až nečakane fyzicky bolí celkové nezaujímavé vyznenie zbierky iba podčiarkuje.

Básnický debut Nie som básnik od Petra Altofa patrí do kategórie komerčných obchodných produktov pre „fanúšikovskú“ základňu. V rade šiltoviek, vankúšov, pier, bižutérie, odznakov či iných propagačných predmetov sa táto zbierka určite nestratí. Bude vložená do pomyselnej sklenenej vitrínky s varovaniami: Iba sa pozerať! Nedotýkať sa! A určite nie čítať!
 

Lenka Macsaliová