Recenzia
23.02.2007

Klásť tie správne otázky je umenie

Jozef Bžoch píše o knihe rozhovorov Tiny Čornej Rozhovory z týždenníka TV oko

Ak sa už dvakrát, roku 2004 a 2005, stala Tina Čorná za rozhovory s rozličnými našimi i zahraničnými osobnosťami vo štvrtkovej televíznej prílohe denníka SME TV oko víťazkou Novinárskej ceny, treba len privítať, že výber z jej interview vyšiel teraz knižne. Autorka si to rozhodne zaslúži. V takomto súhrnnom vydaní dobre vidieť, ako premyslene s každou osobnosťou pracuje, úzkostlivo sa vyhýbajúc zvádzajúcim stereo­typom.

Kniha Rozhovory z týždenníka TV oko (Petit Press, Bratislava 2006) obsahuje 35 interview, uverejnených od januára 2004 do októbra 2006, pričom celkove ich autorka urobila vyše 200. Čornej sa podarilo dostať do tejto prílohy zvučné mená, ktoré lákajú samy osebe a iste si vyžadovali kvantum práce ešte pred uskutočnením rozhovorov.

Jej otázky totiž nie sú improvizované, ale starostlivo pripravené a fundované, lebo ťažko sa pýtať, ak viem o opytovanom málo, no zasa na druhej strane je pravda, že aj z rozhovoru sa novinár dozvedá nové fakty, prípadne si ich overuje alebo nimi dopĺňa otázky. Čorná sa nikde netvári ako súperka, ale ako partnerka interviewovaného.

Autorka si vyberala výlučne intelektuálov, nijakých podnikateľov alebo tzv. celebrity, ktoré si chcú svoju podenkovosť predĺžiť v bulvároch. Jej intelektuáli sú zväčša z oblasti umenia (B. Polívka, J. Buzássy, D. Dušek, L. Vaculík, V. Havel, J. Jevtušenko a iní), menej z politiky (J. Čarnogurský, F. Gál, M. Kusý) alebo z exaktných vied (V. Bužek, M. Mihalkovič).

Čorná však svoje otázky nikde neintelektualizuje, skôr ju zaujíma dostať sa na koreň vecí zrozumiteľným spôsobom, pýta sa teda aj s určitou naivitou, ba miestami si dokonca vhodne zavtipkuje. Jej rozhovory nie sú prikyvovacie, ale ani dobiedzajúce a už vonkoncom nie zlomyseľne provokujúce. Je v nich prirodzená miera zvedavosti, ktorá jej umožňuje nazrieť trochu aj do súkromia opytovaných, pokiaľ súvisí s predmetom ich činnosti (napr. Polívka), no nikde sa nedomáha intimít.

Prevládajúce názory v odpovediach: kritika konzumnej spoločnosti, zdôrazňovanie vnútornej slobody, hrôza z úpadku hodnôt, z kazenia vkusu, zo straty solidarity. Každá osobnosť sa vďaka adekvátnym otázkam predstavuje buď vcelku, alebo jednou svojou stránkou, ale vždy dostatočne na to, aby sme získali jej autentický obraz a cezeň i obraz obdobia. Kniha však poskytuje aj obraz autorky, ktorá sa v tomto žánri pohybuje suverénne, kladúc aj nie celkom príjemné otázky s prirodzeným šarmom.

 

In: Jozef Bžoch: Literárium (2006 - 2010), Bratislava: Kalligram, 2011