Vyhľadávanie
Peter Glocko: Kliatba čierneho anjela alebo Diablov testament
Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin, 2006
Historickým námetom sa vo svojej próze venuje Peter Glocko už dlhšie: či už ide po stopách J. Verna, H. Ch. Andersena, alebo tvorivo prerozpráva Dobšinského rozprávky. Podnetne pritom pracuje s pramennou literatúrou, pramenným výskumom podriaďuje i fabuláciu – výsledkom sú knihy, kde sa vernosť faktom spája s plnosťou epického slova.
Námet, ktorý Glocko spracoval v tejto knihe, zaujal už pred rokmi spisovateľku Teréziu Vansovú, ktorá vytvorila román Kliatba, za ktorý ju aj zatracovali (L. Nádaši-Jégé), aj zaň dostala štátnu cenu (1927). Oboch autorov celkom iných historických období priťahovala postava maniakálneho zvodcu žien, vraha a násilníka Ľudovíta Feketeho, najmä jeho vzťah ku krásnej, mladej a nevinnej manželke Faninke. Príbehy oboch spisovateľov majú oporné body v svedectvách archívov i v iných písomnostiach, ich rámce sú však iné: pokým Vansovej príbeh je vyrozprávaný na priadkach, teda všetko zlo, tajuplnosť, záhadnosť a hrôza do takého prostredia na slovenskej dedine akosi patrili, Glocko podáva celú históriu ústami mestského fyzikusa Fontaniho, človeka, ktorý má síce triezve povolanie, zato si rád uhne, no na všetky opísané zverstvá by nestačila ani jeho alkoholom potúžená fantázia.
Ľudovít Fekete sa ku svojej v meste neveľmi obľúbenej zvolenskej rodine (matka a dve nevydaté sestry) vracia z „veľkého“ sveta, opradený povesťami o bohatstve i vplyvných známostiach a postavení. Zároveň s ním síce prichádza do mesta aj povesť o neznámom vrahovi mladých žien, ktoré najskôr šteklí (a ukáže sa, že aj on v detstve spolužiačky šteklil a odrezával im vrkoče), to však neprekáža bohatej rodine Veselovskovcov, aby si ho neulovili za ženícha pre svoju krásnu dcéru. Glockova (i Vansovej) Faninka je nevinné, ešte všetko pekné očakávajúce dievča, ktoré prechováva nesmelé city k študentovi Mikulášovi; i ten však hynie rukou vraha. Faninka je celkom v područí svojej autoritatívnej matky, ktorú načisto zaslepia Feketeho veľkopanské spôsoby; vzájomná interakcia medzi veľkomožnou paňou a vrahom je však aj plná (sotva) skrývanej erotiky, pudovosti. Glocko výrazne prehĺbil líniu, ktorá sa u cudnej Vansovej len naznačovala, a tak vzťah medzi svokrou a zaťom je plný obscénnych narážok, najčastejšie vyjadrených skôr v gestách ako slovách, zo strany zaťa - svokra je zobrazená ako tieto pozornosti potešene prijímajúca bytosť, ktorá nerozmýšľa o ich pozadí, o zaťovej zverskej podstate; v celom deji však táto postava, hoci ona svojím nahováraním na sňatok spustila celú tragédiu, nevystupuje ako akokoľvek mysliaca bytosť, len ako malomestské zvieratko, ktoré nevystrkuje hlavu zo svojej klietky, možno preto ju vcelku perverzný vzťah so zaťom teší a napĺňa rozličnými nereálnymi snami a predstavami.
Z postáv je azda najzaujímavejšia „Zuzka kriplík“ – beznohé dievča, Faninkina vrstovníčka, ktorá s nebývalým ostrovtipom všetko buď komentuje, alebo na veci poukazuje, vo vhodnom čase vyberá vhodné piesne, ktoré na malom mieste charakterizujú a spresňujú celú tragickú situáciu. „Skazený“ zeman Fekete sa nemení ani v manželstve, aj v ňom si ponecháva staré (zlo)zvyky, nevzdáva sa bujarej spoločnosti a mladomanželka mu prichodí chladná a nudná. Hlavnú osnovu Feketeho vyčíňania v manželstve dopĺňa súd so zvedenou Madlenou Skubíkovou, a ako sa ukazuje, aj tam, a nielen tam, znova poznať Feketeho vinu.
Glocko napísal príbeh zvolenského diabla ako pútavú prózu, pričom historický rámec aj s jeho typickým jazykom text skôr dotvára, dofarbuje. Autor pracuje s jazykom veľmi citlivo, čo ukazuje aj opis scény, keď tehotnú Faninku nájdu zabitú – „mladá žena a budúca matka... mala rozpáraný život...“ (str. 263).
Glockovu knihu by si mohli pre seba nájsť jednak milovníci oddychových žánrov (tak pociťovala literárna kritika aj Vansovej román), aj každý, koho zaujíma dobrá historická próza.
Viera Prokešová
