Recenzia
Ivana Kaduková-Adamcová
06.02.2008

Kniha Jóbova

Kniha Jóbova

Bratislava, Tatran 2007. Preklad Karol Gábriš. Prebásnil Viliam Turčány

Biblická Kniha Jóbova predstavuje akýsi zhustený substrát základných otázok ľudskej existencie spojených s motívom utrpenia človeka. Je to básnické dielo kladené vedľa Danteho Božskej komédie alebo Goetheho Fausta.

     Uchopiť Knihu Jóbovu sa snažia najmä teológovia, ktorých rekonštrukcia „pôvodnej“ Knihy Jóbovej privádza k rôznym interpretáciám utrpenia nevinného. Kompozične sa oddeľuje prozaický rámec (úvod a záver) od hlavnej poetickej časti, ktorá sa považuje za vlastné dielo autora Knihy Jóbovej. Na základe literárnokritického prístupu napríklad vieme, že reči Elíhúa pôsobia nepôvodne, pretože Elíhúa nie je spomenutý ani na začiatku knihy, ani neskôr v celej knihe. Dozvedáme sa, že aj teofánia, či zvláštna Božia reč na konci knihy sa nevzťahuje k Jóbovi, ale vznikala neskorším procesom tradovania. Najnovší prehľad bádania poskytuje okolo 74 rôznych historicko-kritických riešení interpretácie. Napriek množstvu hypotéz sa tým ale nerieši rozhodujúci problém, ktorý v Knihe Jóbovej znie s takou silou a neodolateľnosťou, že po nej siahneme všetci bez ohľadu na historicitu či roztrieštenosť jednotlivých kapitol. Právom ju teda môžeme zaradiť medzi „klasiku“ svetovej literatúry so svojou iróniou, nečakanými zvratmi, požiadavkami, nepresvedčivými vysvetleniami, nerozriešeným napätím vyjadrujúcim túžbu človeka po Božom poriadku, ktorý síce nezodpovedá nášmu očakávaniu, ale nikdy nie je úplne zadusený zmätkami života.

Jóbov zápas viery prechádza od zbožného trpiteľa v prozaickej časti do nespútaného rebela v poetickej časti a odzrkadľuje tak premeny viery v snahe o pochopenie utrpenia. Jóbova rozpoltenosť v rozhovoroch s priateľmi nevedie k nijakému výsledku, ale zasahuje rovnako silno ako Dostojevského obvinenie Boha Ivanom Karamazovom: prečo Boh dopúšťa utrpenie nevinných ľudí? Jóbovým slovám sa dá totiž veriť, na rozdiel od chladných slov jeho priateľov, ktorí ho prišli utešiť a namiesto toho ponúkli len mudrovanie a neempatickosť voči utrpeniu človeka. „Lež na čo mieri vaša výčitka? / Či večne mienite mi slová vyčítať? / Do vetra zneje reč biedneho zúfalca? / Aj o siroty by ste žrebovali / a predali by ste aj svojho priateľa / ...A preto nebudem už krotiť svoje ústa, / vravieť chcem v úzkosti ducha / a budem žalovať so zatrpknutou dušou.“ Zasiahnutý utrpením obviňuje aj samého Boha: „Som nevinný a o dušu sa nestarám, / pohŕdam svojím životom. / Preto si myslím: Všetko jedno je, / nevinnému i vinnému On pripravuje koniec. / Keď usmrcuje náhle Jeho bič, / On zo zúfalstva nevinných sa vysmieva. / ... nuž, vedzte, že Boh ukrivdil mi sám, / že On ma svojou sieťou obtočil. / Ja kričím: Násilie! No nemám odpovede; / o pomoc volám, ale práva niet.“ 

Obrazy sa striedajú, námety sa vracajú, slová opakujú. Jób trvá na svojej nevine, jeho priatelia v tom vidia „zotrvanie vo vzbure“. Zdanlivo sa celá poetická časť akoby točila dookola bez postupu, ale Jóbova dráma ukazuje skutočnosť zápasu viery, ktorý sa nedá vybojovať jednorazovo a vyriešiť raz navždy. Nadčasové posolstvo tejto knihy je ukryté aj v tom, že Kniha Jóbova nehlása žiadnu morálku, žiadne dogmy, len poodhaľuje podstatu ľudskej existencie voči svetu, iným ľuďom i Tomu, kto je „nad svetom“. Preto ju niektorí považujú za ateistickú knihu, no v Jóbovi je všetko, len nie ľahostajnosť a vyrovnaná istota o neexistencii Boha. Ako píše Jaroslava Blažková v jednej zo svojich poviedok o človeku, ktorý už nevládze uniesť „priezračne prázdnu krajinu, plochy čírych vôd a bezhraničné nebo, ku ktorému kričí horšie ako Jób, pretože Jób pri všetkých svojich ranách vedel naisto, že Jehova tam hore je a dobre počuje jeho silácky artikulované nadávky“.

Bohatstvo literárne objasňujúcich i zatemňujúcich stvárnení jóbovskej problematiky nie je možné na tomto mieste plne doceniť, ale práve preto je dôležité vracať sa k textu, ktorý je za to zodpovedný. Už na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa vo vydavateľstve Tatran pripravovalo slovenské vydanie Knihy Jóbovej, ktoré však bolo politickým tlakom zastavené. Reprezentatívna publikácia vychádza pri príležitosti 60. výročia založenia vydavateľstva v grafickej úprave Evy Kovačevičovej-Fudala s ilustráciami Igora Piačku a v prebásnení Viliama Turčányho, vďaka ktorým posolstvo knihy čitateľa priamo vťahuje do hĺbky slov.

Ivana Kaduková-Adamcová