Recenzia
Elena Ťapajová
11.12.2014

Kniha nepokoja - Alica Bartková

Vydavateľstvo Tatran 2014

Je to štvrtá kniha autorky, ale pre mňa to bolo prvé stretnutie s jej prózou. O to viac ma zasiahlo. Žiadna typická sladkastá ženská romanca, ale niečo, čo smeruje k šokujúcim zvratom na úrovni trileru. Ale ešte viac k psychologickej štúdii súčasníčky! Alica Bartková ponúka nevšedný pohľad na zdanlivo banálne veci a rozpráva o nich príťažlivo moderným jazykom. Takže sa nečudujem, že zaujala už titulmi Pachuť slov či Šťastné konce, nešťastný svet a Veľká vlna.

Tridsiatnička Rita rozpráva svoj príbeh nevšedným, možno až drsným štýlom. Starosti o otca-alkoholika, spomienky na mŕtvu matku, frustrácia z práce v banke i z dlhoročného vzťahu k priateľovi Petrovi, rozladenosť zo života vôbec. A potom zrazu stretnutie s bývalým kamarátom z detstva – psychológom Jakubom, ktoré by mohlo prerásť v lásku a v odhalenie tajomstva v rodičovskom dome na vidieku...

Možno je v tej próze viac pesimizmu, ako sa očakáva od na pohľad typickej „ženskej literatúry“. Vypočítavosť, pretvárka, intrigy, psychopatické konanie sú však súčasťou nášho každodenného života. Takže možno až cynická nedôverčivosť Rity voči okoliu a vlastne i pochybnosti o sebe samej sú celkom pochopiteľné a sympatické. Navyše v čase, keď ženské bytosti sú prezentované ako naivné dôverčivé sliepky. V konečnej fáze jej to síce príliš nepomôže, ale...

Nepokoj symbolický i skutočný cítiť z každej zo šiestich častí prózy. Korešponduje s pocitom nespokojnosti, ktorú v sebe istým spôsobom skrýva každý z nás. Čo sme chceli, čo sme dosiahli, kam smerujeme? Byť spokojný a vyrovnaný je výnimočný dar osudu. Hrdinke príbehu sa ho nedostalo...