Recenzia
František Hruška
30.05.2023

Kniha o reštaurovaní

S dielami výtvarného umenia sa stretávame na každom kroku, nemusíme sa preto vybrať ani do galérie. Keď si chceme z tejto oblasti niečo prečítať, takisto máme k dispozícii množstvo zväzkov z dejín maliarstva a sochárstva, prípadne monografií o jednotlivých umelcoch. Vieme aj to, že zub času zanecháva na umeleckých dielach svoje stopy a treba ich odstraňovať. To majú na starosti reštaurátori umenia, no nájsť knihu, ktoré sa venuje ich práci, sa nám podarí len veľmi ťažko. K ojedinelým činom v tejto sfére pripojila svoju knihu teraz Mária Bidelnicová pod názvom Reštaurovanie. 

O práci reštaurátorky uvažovala Bidelnicová už počas štúdia na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Svoju odbornú prípravu potom zavŕšila na VŠVU na Katedre reštaurovania maľby umeleckých a historických pamiatok.

Dôležitou etapou v jej odbornom a umeleckom napredovaní bol pobyt na Istituto Centrale del Restauro v Ríme, kde mala možnosť pracovať na vzácnych pamiatkach talianskeho umenia, poznať nové technologické postupy a zoznámiť sa s novými koncepciami tvorivých prístupov k reštaurátorskej práci.

Po návrate z Talianska bola asistentkou na Katedre reštaurovania VŠVU a zároveň pracovala na obnove oltára z kostola v Hervartove. Pri tejto práci sa presvedčila, že dôležitý je nielen zodpovedný prístup ku konzervácii, ale aj k systematickému prieskumu umeleckej pamiatky, na ktorej pracuje. Postupne odhalila, že pod maľbou z 19. storočia sa skrýva dielo z obdobia gotiky. Reštaurátor sa takto stáva nielen záchrancom, ale aj objaviteľom umeleckých diel minulosti. Presvedčila sa o tom aj počas svojej práce v SNG. 

Celý svet ocenil prácu reštaurátorov, keď mal pred sebou po reštaurovaní rozjasnenú Sixtovu kaplnku vo Vatikáne alebo podmanivú Caravaggiovu Sv. Katarínu Alexandrijskú v madridskom múzeu Thyssen-Bornemisza. Práve maliarske spodobenie tejto svätice sa spája aj s menom Márie Bidlenicovej. Reštaurovala jej obraz od francúzskeho maliara Simona Voueta zo zbierok SNG a neskôr sa jej meno nečakane začalo spomínať aj s autorom svetoznámej Sv. Kataríny z madridského múzea Caravaggiom. Pri reštaurovaní obrazu Dávida s hlavou Goliáša, ktorý sa pripisoval viacerým autorom z prelomu 16. a 17. storočia, zistila, že ide o premaľbu, pod ktorou sa skrýva iný Dávid, nápadne pripomínajúci rukopis samotného Caravaggia. Keď sa po dvadsiatich rokoch v tlači objavila zmienka, že jedna zo štyroch Caravaggiových prác z týmto námetom je stále nezvestná, položila si otázku, či sa nedotkla veľkého výtvarného klenotu. Konečnú odpoveď zatiaľ nedostala. Určovať autorstvo nečakane objavených diel starých majstrov je náročná úloha aj pre znalcov umenia. Po fiasku s bustou pápeža Pavla V. od Berniniho sa musia tí slovenskí mať dvojnásobne na pozore.

Mária Bidlenicová nie je len zodpovedná a dobre pripravená reštaurátorka, ale aj výborná fotografka, čo jej umožnilo vybaviť knihu bohatou fotodokumentáciou. Jej maliarsku zručnosť zase potvrdzujú mnohé výborné kópie starších i novodobých diel významných umelcov. Venuje sa aj vlastnej tvorbe, s ktorou sa predstavila na viacerých výstavách súčasných slovenských umelcov.

Ako reprezentačná publikácia o reštaurovaní mnohých obrazov s náboženskou tematikou sa kniha Márie Bidelnicovej Reštaurovanie ocitla medzi darmi, ktoré slovenská prezidentka odovzdala pápežovi Františkovi počas jeho návštevy na Slovensku.

Mária Bidelnicová: Reštaurovanie

Bratislava: Slovart, 2023