Vyhľadávanie
Múdrosť preverená vekmi
Victor Malka
Kniha židovských prísloví
Bratislava, Ikar 2005
Preklad Jarmila Šeligová
Podľa autora sú príslovia legendami, pečaťou doby a ľudu, ku ktorému sa viažu. Rozlišuje štyri obdobia vzniku židovských prísloví. Počiatočné obdobie sa viaže ku vzniku Biblie, teda od zničenia prvého jeruzalemského Chrámu (586 pred Kristom). Aj jedna časť hebrejskej Biblie nesie názov Kniha prísloví.
Ďalšie obdobie sa začína zničením prvého jeruzalemského Chrámu a trvá po vytvorenie konečnej verzie talmudu, čo je asi tisíc rokov. Práve v talmude sa nachádza najviac porekadiel, poučiek a etických ideálov, ktoré hlboko poznamenali judaizmus a jeho históriu. Ako hovorí sám autor, v pôvodne biblických prísloviach cítiť vznešeného ducha a náročnosť, z tých, ktoré pochádzajú z pera učiteľov talmudu, cítiť jemnosť a hlbokú znalosť ľudských slabostí a rovnako aj uštipačný humor. Pre príslovia je typická stručnosť, šifrovanosť, aluzívnosť, obraznosť, múdrosť a vycibrenosť myslenia.
Tretie obdobie sa datuje od konštituovania talmudu po koniec stredoveku a prelína sa ôsmimi storočiami. V tomto období sa príslovia pôvodom z talmudu stali každodennou súčasťou života Židov.
Štvrté obdobie zahŕňa posledné štyri desaťročia. V oblasti prísloví nebolo veľmi produktívne. Prevládajú skôr „duchaplné poznámky“ a humor ako nejaké maximy.
Na záver niekoľko príkladov: Neposudzuj krčah, ale to, čo je v ňom. V novom krčahu môže byť staré víno a v starom krčahu nemusí byť ani len staré víno. (Nesmieme súdiť podľa vonkajšieho vzhľadu.)
Čo sa človek naučí v mladosti, to sa nezabúda – je to ako atrament na nepopísanom pergamene; ale čo sa človek naučí v starobe, je ako atrament na pergamene plnom škvŕn. (Na staré kolená sa ťažko niečo naučíš.)
Srdce našich predkov bolo veľké ako salón, srdce posledných veľké ako svätostánok. A to naše je ako ucho ihly.
Michaela Geisbacherová
