Vyhľadávanie
Knižné menu VI.
Vážení a milí knižní jedáci. Dnešné menu bude také predsviatočné. Veď Vianoce nám, aspoň podľa hypermarketov, už stoja v pitvore. Keďže prejedanie, aj to knižné, nás ešte len čaká, teraz si dáme niekoľko rôznych knižných chodov, z ktorých jeden je sýty, dva sú typu „čo chladnička dala“ a jeden je trocha atypický. Príjemnú konzumáciu a nezabudnite si pred listovaním umyť ruky!
Predjedlo:
Lucia Lenčová: Myšlienky, ktoré ležia prihlboko na plač, Žilina, Knižné centrum 2007
Začneme zľahka poéziou. Prvotina mladej autorky obsahuje podľa tiráže básne, ktoré vznikli počas jej štúdia na Filozofickej fakulte v BB. Malinká kniha s ešte malinkejším ozdobným písmom, malinké básničky plné malinkých právd a akurátne skladných citov. Keď sa však pozornejšie začítate (čo starší so silnejšími okuliarami), nájdete tu celkom pekné, poeticky chutné kúsky. Niektoré zablysknú až (ne)chceným aforistickým šarmom: „Ľudia sú dobrí. / To len mne je v pekle zima.“
Polievka:
Alexander Rehák: Lovci duší, Bratislava, Eko Konzult 2007
Voľakedy všetci ľudia chodili na schôdze a niektorí potajomky do kostola. Takmer to vyzerá tak, že dnes je to naopak. Ale predsa len. Pán profesor napísali knihu, kde dokazuje, aké škody napáchalo na ľudstve náboženstvo, ktoré je nadto ešte pavedeckým nezmyslom. Zamladi som čítal knihu Biblia pre veriacich a neveriacich. Možno je to rokmi, ale bola o triedu lepšia. Skákanie od kresťanstva k islamu či ku guru Sai Babovi a spiatky na stredovekú inkvizíciu knihe nesvedčí. A pokiaľ ste alergický na katastrofálnu štylistiku, tak polievku vynechajte.
Hlavné jedlo:
Milan Vároš: Stratené slovenské poklady (2), Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2007
Pokiaľ som v úvode spomínal, ten sýty chod, tak o tejto hutnej váre to platí doslova. Ako detektívka sa niekedy čítajú príbehy o tom, kam sa podeli pozlátené insígnie chýrnych banských miest, či kde, ako a kto zašantročil slávny obraz P. Bohúňa Podobizeň primáša Jožka Piťa. Skrátka, Vámoš už po druhýkrát pátra po našich umeleckých pokladoch, ktorými sa pýšia svetové galéria a múzeá, najčastejšie u našich južných susedov. Faktografická nasýtenosť, brilantný publicistický štýl, to všetko je zárukou, že túto knihu zhltnete a ešte aj vytriete tanier. Nečudo, že za prvý diel tohto „sprievodcu po zmiznutej histórii“ dostal autor niekoľko prestížnych cien vrátane medzinárodnej ceny E. E. Kischa.
Dezert:
Anita Tešovičová: Spískané za pochodu a Bájky mierne nabrúsené, Bratislava, RádioPrint 2007
Kopec aforizmov musíte v prípade tohto zákuska lúskať pozorne, aby vám v tej záľahe neušli dobré. Nasledujú bájky, kde sa autorka občas (márne) popasuje s rýmom, občas s pointou. Zvieratká konajú, klamú, zhŕňajú – takmer ako my. K tomu zaujímavé ilustrácie Natálie Oravcovej a ak sa vám pošťastí, narazíte aj na toto: „S poctivosťou najďalej zájdeš, ale načo sa tak ďaleko trepať?!“
Vybral a uvaril: Maroš M. Bančej
