Vyhľadávanie
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2000
Priznávam, že držiac v rukách Moravčíkovu knihu, som sa dostal do takého ,,švungu”, že som ešte aj obsah prečítal ako báseň. A tomu, kto netuší tematické konštanty tohto slovenského eroti-kona, ťažko vysvetlím v slušnom priestore recenzie, ako ma tie jeho básne-vábničky odvábili od neba (porov. s. 46)... Ale čo čakať od živáňa, ktorý svedomie vymenil za smädomie a ktorému život horí, sneží, fičí aj prší v slovkách, slovíčkach?
Veru, každé slovo je ako špongia nasiaknutá životom, je ťažké, ak vyjadruje zem, ľahké, keď smeruje k láske, smrdí, ak je reč o starine a zavonia, ak sa v básni mihne ženské telo. Uschýna na jeseň, zato v máji rozkvitne do novotvaru, aby neskôr znovu uschlo a skrehlo. Tieto kúzla so slovami teda úzko súvisia nielen s témami, ale aj s mimojazykovou skutočnosťou vôbec. Navyše sú srdcom rytmu a často sú kľúčom k tajomstvu celej básne. Nemožno ich obchádzať s hluchým konštatovaním, že ide iba o slovné parády, ale netreba ich ani preceňovať. Majú to sladké autorské optimum: niečo, čo navždy zostane tabuizovaným fenoménom tvorcu a niečo, čo dokážeme odhaliť a prijať. To prvé znepokojuje a dráždi, to druhé uspokojuje a teší. Stmeľujúcu, a tým dôležitú funkciu tu má už tradične humor. V podaní Štefana Moravčíka je to humor iskrivý, vitálny, senzuálny, bakchanálny i bezbrehý, prameniaci v nekonečných pokladoch ľudového génia. Aj preto siaha na pranostiky, namiesto toho, aby nás zosmutňoval sivými riadkami predtlačených kalendárov: cyklus Z pranostík. Niekedy je humor zapojený do sentimentu: ako odraz spestrovania a poetizovania sveta sa strieda s obrazmi tvrdej reality (cyklus Omietanie pavučín). Básne tretieho, posledného cyklu: Básne priazne, sú venované osobnostiam umenia: Dobšinskému, Laluhovi, Silanovi. Zdrojom vtipu je objavovanie ich jedinečnosti, pretavené v slovných hračkách: ,,Laluhovi niet pomoci,/ laluhomoc ho má v moci./ Laluharmónia tvarov/ laluhá mu plnou parou./ Laluhamlet, čarodej?/ Hádok laluhabadej.” (s. 93).
Štefan Moravčík vás môže hriať vo vrecku zimného kabáta, môže vám takisto skrátiť nudné večery, práve preto, že sa neprezentuje ako intelektuálny suchopár, hoci značná suma vedomostí mu v podtextoch pekne vylaďuje komplex výrazu, na povrchu ostáva svieži a farbistý. Krásna, plnotvará a esteticky pôsobivá poézia rýchlo odzbrojí ako dobré víno, osvieži ako jarný vánok, frnkne o dušu ako motýľ s medovým úsmevom...
Radoslav Matejov
In Knižná revue 24/2000
