Vyhľadávanie
Varlam Šalamov
Kolymské poviedky
Bratislava, Ikar 2006
Preklad Anna A. Hlaváčová
Poviedkové dielo Varlama Šalamova (1907-1982) je v kontexte ruskej prózy 20. storočia javom nanajvýš ojedinelým. Dlhé roky ho nepoznal takmer nikto s výnimkou naozaj zasvätených znalcov. V dobových súradniciach to bolo celkom pochopiteľné – Šalamov bol totiž autorom jednej z najtabuizovanejších spoločenských tém komunistického systému, témy stalinských politických represií a nezákonného väznenia miliónov nevinných, ktorá vošla do globálneho slovníka pod termínom súostrovie gulag.
Šalamovova originalita spočíva v jedinečne individuálnej tematizácii života v stalinských trestniciach ako priemetu základného ľudského konfliktu minulého storočia – totiž konfliktu človeka s totalitným systémom. Avšak na rozdiel od Solženicyna ako, povedzme, erbového autora tejto témy, monumentalita Šalamovovho diela je postavená na fragmentizácii vlastnej skúsenosti, skúmanej tisíckrát a znovu z ďalších a ďalších uhlov. Ivan Denisovič sa u Šalamova vracia nespočetnekrát v osudoch desiatok iných, podobných Ivanov Denisovičovcov, akoby si autor nebol istý, či dobre vysvetlil, prípadne či sme dobre pochopili, čo prežil on sám, čo prežili milióny jemu podobných, čo sa to stalo s človekom ako takým. Hrôzostrašnosť stalinskej tyranie je u Šalamova zobrazená vo svojej obyčajnej každodennosti, s monumentálnym desom vyvstáva z opakujúceho sa cyklu prostých ľudských úkonov, tvorí samú esenciu životného sveta, z ktorého ani smrť neznamená únik. V tomto zmysle je Šalamov ako spisovateľ jedinečný: nie je to tradičný ruský patetik, ktorý si márne láme hlavu „kto je na vine“ a „čo robiť“ ako jeho predchodcovia od dekabristov, cez Černyševského až po Lenina, ktorí – možno práve preto, lebo o ruskej tragédii premýšľali v jej historickej, „vozvýšenej“ dimenzii ako o osudovej historickej kliatbe - vždy našli iba chybné riešenia, o Leninovi ani nehovoriac. Šalamov nemá potrebu hľadať veľké odpovede na veľké otázky, napokon, jeho autorská výbava je skôr glosátorská, impresívna, nie epická. V tomto zmysle to vlastne ani nie je literatúra v pravom slova zmysle, skôr by som to nazval orálnou históriou, vyrozprávanou jedným človekom za všetkých, ktorá je napriek tomu však vo svojej platnosti univerzálna, prinajmenšom čo sa týka ruskej histórie a ruských reálií.
Ako prekladateľ a zostavovateľ prvého výberu zo Šalamovových prác, ktorý vyšiel v roku 1992 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, nemôžem povedať nič iné, len že som rád, že sa Šalamov znovu objavil v slovenskom – a dobrom - preklade. Tentoraz ide o kompletný preklad prvého eponymného zborníka jeho próz (celkovo ich vydal šesť), plus výber z ďalších. Kým môj výber (celkovo tridsaťtri poviedok) bol vedený úsilím predstaviť dovtedy u nás totálne neznámeho Šalamova ako autora prohibitného žánru tzv. lágrovej literatúry, nový výber môžeme v istom zmysle považovať za systematickejší krok pokiaľ ide o poznanie širších dimenzií Šalamovovej tvorby. Môj výber bol robený a vydaný aj pod istým tlakom – takmer nikto v tej dobe nevedel, či sa ešte bude niekedy vydávať ruská či vôbec nejaká nekomerčná literatúra. Takže čím skôr, tým lepšie. Ale ako vidieť, sú vydavateľstvá, ktoré sú schopné i ochotné popri komercii tlačiť aj kvalitnú literatúru.
Igor Otčenáš
