Vyhľadávanie
Marco Missiroli: Vernosť
Preklad: František Hruška
Bratislava: Slovart, 2020
Taliansky spisovateľ Marco Missiroli má za sebou viacero vydaných románov, slovenskému čitateľovi sa však predstavuje prvýkrát. Minulý rok u nás vyšiel jeho román Vernosť v preklade Františka Hrušku. Práve za túto knihu totiž spisovateľ získal ocenenie Premio Strega Giovani 2019 za najlepší román podľa mladých čitateľov, čo je akási obdoba našej ceny René v rámci Anasoft litera, v ktorej stredoškoláci a stredoškoláčky vyberajú z nominovaných kníh jednu, ktorá je „naj“ podľa nich.
Ako sme pri talianskych autoroch a autorkách zvyknutí, kniha stojí skôr na vzťahoch než na deji. Ťažiskom knihy je manželstvo realitnej agentky Margherity a učiteľa univerzitného kurzu tvorivého písania Carla. Milujú sa a predsa majú pocit, že to nie je všetko, že život sa môže odohrávať aj kdesi inde. Carlo sa zahľadí do študentky Sofie, no keď sa chcú poddať svojim telesným túžbam na záchode univerzity a pristihnú ich, Carlo sa prihorlivo snaží všetkým dokázať, že išlo o poskytovanie prvej pomoci. Margherita zatiaľ chodí na fyzioterapiu so zranenou nohou a v predstavách sa necháva uniesť dotykmi mladého Andreu ďaleko za hranice terapie.
Okrem týchto štyroch protagonistov vstupujú do deja aj rodičia postáv: Margheritina matka Anna, ktorá po smrti manžela zostáva sama a zisťuje, že dokáže žiť ďalej, veď tak ako vždy šila a plátala šaty, popláta aj všetko ostatné. Carlovi dobre zabezpečení rodičia sa ho snažia celý život podporovať aj finančne, čím ho však len ďalej zväzujú. Sofiin otec je majiteľom malého železiarstva v Rimini, ktoré po smrti manželky vedie sám, až kým sa k nemu Sofia nevráti z nedokončených štúdií v Miláne.
Carlo napokon so Sofiou svoje túžby nenaplní, hoci sa o to aj aktívne snaží. Veď svoju manželku miluje a toto by predsa bolo čisto telesné. A hoci to čisto telesné napokon nájde u iných žien mimo manželstva, „vzťah“ so Sofiou zostane preňho dlho neukončený, visí nad ním, najmä keď mu po rokoch Sofia začne posielať knihy, ktoré prečítala. „Ak Carlo nemal Sofiu, ak si naozaj neuspokojil túžbu po tej žene, ak si tá žena neuspokojila túžbu po Carlovi, tak Sofia Casadeiová bola prítomnosť.“ (s. 140) Toto si uvedomovala Margerita ešte desať rokov po manželovom incidente na záchode univerzity.
Ona, naopak, svoju túžbu po Andreovi uspokojila, raz. A brala to veľmi pragmaticky: „Realita faktov, veľká realita faktov bola, že to bolo prirodzené. Zasúložila si s chlapcom, ktorý sa jej páčil a pri ktorom si to užila. Čo jej to ubralo z manželstva?“ (s. 132)
Kniha sa však popri manželskej vernosti venuje aj jej mnohým iným podobám tohto pojmu.
Ako zostať verný sám sebe? Túto otázku si kladie Margherita, keď v rámci svojej práce s realitami narazí na krásny slnečný byt, ktorý je jasne nad ich finančnými možnosťami. Ak bude klamať, aby stlačila cenu aspoň trochu nadol, komu tým ublíži? Keď byt nakoniec získajú a s Carlom si v ňom založia rodinu, každú nepríjemnosť spojenú s touto nehnuteľnosťou berie ako daň za malú zradu na sebe, na klientke aj na svojej práci.
Príbehy jednotlivých postáv sa pred nami rozvíjajú necelistvo, po kúskoch. Autor si ich pohadzuje, akoby sa hral s guľôčkami: sledujeme jednu postavu, no len čo sa stretne s inou, cvrnkne do nej, tá sa rozkotúľa, chvíľu sledujeme jej príbeh v prítomnosti či jej spomienky na minulosť, až kým svoju hybnú silu neodovzdá ďalej. Navodzuje tým atmosféru každodenného života, kde sa neustále stretávame s ľuďmi a ich osudy, správanie a slová nás ovplyvňujú, či si to uvedomujeme, alebo nie a môžu nás ľahko vychýliť z vopred stanovenej trasy.
Kniha je písaná formou autorského rozprávania, teda v tretej osobe, napriek tomu Missiroli svoje postavy nesúdi, iba ich pozoruje, zaujíma sa o ich prirodzenosť, o to, ako sa adaptujú v meniacom sa svete, ako sa mladí stavajú k svetu svojich rodičov či ako sa menia, keď sa sami stanú rodičmi.
Záver knihy zostáva otvorený, nejasný. Má v čitateľoch a čitateľkách vyvolať otázky: Ako je to teda s tou vernosťou? Máme zostať verní sebe, nasledovať svoje túžby, uspokojiť ich či zostať verní druhým, nezraniť ich a napĺňať ich predstavy? A kde sa v tom všetkom podela sloboda? Alebo je vernosť síce obmedzujúca, no drží nás pokope vnútorne aj navonok? Odpovede na tieto otázky sú veľmi individuálne, závisia od povahy a výchovy každého z nás a kniha ponúka detailné pohľady na to, ako sa s nimi vyrovnali jednotlivé postavy aj ako sa im darí hľadať a nachádzať v týchto nejasnostiach istú rovnováhu.
Dovolím si na záver voľne parafrázovať repliku z rozhovoru dvoch brazílskych mužov vo filme Woman on Top, ktorý sa u nás premietal pod názvom Chilli, sex a samba: „Keď ju miluješ, postaráš sa, aby ťa nikdy nepristihla.“ Je vari toto cesta? Nie sme v partnerských vzťahoch na vlastnú škodu priveľmi zošnurovaní?
Román Vernosť sa koncom roka dočká seriálovej adaptácie od jednej zo streamovacích spoločností.
