Vyhľadávanie
Preklad Lenka Fingerlandová
Citadella 2014
„Román odporúčam každému, kto má záujem zistiť, akými peripetiami prechádzala chorvátska spoločnosť.“
Chorvátska literatúra nie je na pultoch našich kníhkupectiev častým javom, preto je vydanie každého prekladu spojené s veľkým očakávaním z hľadiska kvality, ale najmä toho, čo môže ponúknuť slovenskému čitateľovi. Prózu Komu nie je nič sväté? napísal chorvátsky prozaik a dramatik Ivo Brešan, pôsobiaci na literárnej scéne už viac než polstoročie.
Ide o súčasný román, ktorý zaujme viacerými rovinami. Hlavný hrdina sa predstavuje v prvej kapitole ako Nenad Pralina, narodený v Splite v roku 1957. Ak sa zdá, že si už na začiatku nedáva servítku pred ústa, musíme počítať s tým, že to tak bude aj v nasledujúcich kapitolách. Nenad si nerobí o živote žiadne ilúzie a je až kruto úprimný v označovaní vecí pravým menom. Spolu s ním spoznávame rôzne spoločenské aj sociálne vrstvy: od prostitútok, žobrákov a zlodejov, cez lekárov, novinárky, vojakov, až po vysokých štátnych predstaviteľov. Dostáva sa z jednej chúlostivej situácie do druhej, z ktorých dokáže vykľučkovať vďaka svojej šikovnosti, vynaliezavosti a celkovému životnému postoju: „Ale čo mám robiť, keď som stvorený pre to, že osobný prospech mi bol vždy dôležitejší ako všetko to, čo iní považujú za sväté.“ Neskôr neváha zmeniť dvakrát svoju identitu: stáva sa lekárovým synom Filipom Lopandom a vďaka fyzickej podobnosti aj nacionalistickým teroristom Krešimirom Brakusom. Sám je rozprávačom príbehu, takže nám autor v každej životnej situácii dáva nahliadnuť do jeho vnútra. Minuciózne prepracované psychologické zobrazenie života hlavného hrdinu je však iba jednou vrstvou diela, ktorá nás môže upútať. Z pohľadu slovenského čitateľa môže byť rovnako zaujímavé aj opisované spoločenské pozadie, pretože každý Nenadov, Filipov alebo Krešimirov krok má konkrétne príčiny. Autor účinnou formou poukazuje na problémy spoločnosti od 50. rokov 20. storočia v Juhoslávii a neskôr v samostatnom Chorvátsku, pričom tematizuje aj ich dopad na život obyčajného občana: napríklad teroristické akcie tzv. ustašovcov v zahraničí s cieľom napomôcť rozpad Juhoslávie a osamostatnenie Chorvátska, uvalenie embarga na zbrane počas vlasteneckej vojny v 90. rokoch a následné pašeráctvo, nevyhýba sa ani korupcii a rodinkárstvu v najvyšších kruhoch. Román odporúčam každému, kto má záujem zistiť, akými peripetiami prechádzala chorvátska spoločnosť.
Ak by som tento preklad prirovnala k nejakému drahému kameňu, tak musím konštatovať, že je zaujímavý, ale potreboval by ešte obrúsiť a preleštiť hrany. Na jednej strane sa prekladateľke podarilo zachovať atmosféru originálu a jeho pútavosť. Postavy si udržali svoju živosť, prehovory sú prirodzené a plynulé. Musím však spomenúť aj druhú stranu, teda nedostatky. Niektoré si všimne každý čitateľ, iné objaví možno iba chorvátčinár. Výrazne rušivým elementom je nevyčlenenie priamej reči úvodzovkami ani inak graficky (pričom v origináli to nechýba). Okrem toho najmä v dlhších rozprávačových pasážach udrú do očí chybné gramatické a sémantické javy, zvláštne slovesné väzby a v niektorých prípadoch aj slovosled (predati neznamená predať, ale odovzdať; Radićeva ulica nie je Radičevova ulica, ale Radičova). Nedôsledné korektúry textu sa prejavujú aj v drobných preklepoch predovšetkým v menách postáv (Barin namiesto Barič, Bakus namiesto Brakus). V texte sa vyskytuje mnoho skratiek (ktorých písanie je tiež rozkolísané) a ako čitatelia by sme privítali aj ich bližšie vysvetlenie. Z uvedeného vyplýva, že by bola potrebná hlbšia úprava textu a dôslednejšie čítanie, ktoré by odstránilo vplyv chorvátčiny.
Dané nedostatky sú síce možno z prekladateľského pohľadu vážne, no nijako nezmenšujú význam tejto knihy a absolútne neznižujú jej čitateľnosť a pútavosť. Verím, že si aj napriek tomu nájde cestu k slovenským čitateľom, ktorých zaujíma chorvátska literatúra a kultúra.
