Recenzia
Martin Gajdoš
01.08.2022

Koncept a kontext autora

Koncept a kontext autora

Mária Bátorová: J. C. Hronský a moderna (Mýtus a mytológia v literatúre)

Bratislava, Veda 2000   

     Dielo J. C. Hronského, autora širokej škály tradičných i, v nezanedbateľnej miere, experimentálnych postupov, sa vo svojej podstate priamo núka k interpretácii z hľadiska mýtu a archetypu. V dejinách svetovej literárnej vedy je totiž práve moderna, vyrastajúca vo všeobecnosti zo symbolizmu, charakterizovaná ako  obdobie, ktoré je nasmerované na hodnoty uložené v základoch architektúry daného spoločenstva. O tom, že možnosti tohto metodologického postupu nie sú v našom prostredí zďaleka vyčerpané svedčí publikácia M. Bátorovej J. C. Hronský a moderna.

Druhým kľúčovým postupom autorky je komparácia: umožňuje v interpretácii poukázať na typologické súvislosti medzi tvorbou Hronského a jeho súčasníkov zo svetovej literatúry (T. Mann, W. Faulkner, K. Hamsun atď.). Osvetľuje Hronského ako moderného mýtizátora so silným etickým akcentom. Práve tým, že Bátorová vykresľuje osobité národné charakteristiky Hronského diela na pozadí diel svetových autorov, objektivizuje hodnotu jeho tvorby a miesto zahľadenosti do seba, uprednostňovanej národno-konzervatívnym krídlom literárnej vedy, modeluje autora a jeho dielo v dialogickom duchu. Z toho pohľadu je dôležité, že Bátorová zdôrazňuje Hronského konštatovanie, že bol človekom, ktorého ,,dedina neprijala". Hádam práve tento odstup človeka odchovaného mestom mu umožnil, že vo svojich dielach dokázal tak bravúrne modelovať realitu ako súzvuk otrasných životných podmienok falošne glorifikovaného vidieka a silnej spirituálnej imaginácie.

     Bátorovej princíp interpretácie je výberový, pred jednoliatou konštrukciou dáva prednosť mozaike symbolických motívov, ktorých výskyt dokumentuje na ploche vybraných literárnych textov. Naplno uplatňuje svoj priaznivý vzťah k esejistickému štýlu, ktorý jej najlepšie umožňuje postihnúť zložitosť vymedzenej problematiky. Publikáciou výraznejšie dekonštruuje hegemóniu v chápaní Hronského ako predstaviteľa sociálneho psychologizmu a zdôrazňuje kresťanské a etnicko-kultúrne podložie jeho textov, reprezentované príslušnými mýtmi.

Hronského dielo si určite zaslúži opakovanú a detailizovanú pozornosť. Veď v sebe integrovalo mnohé z toho, čo sa naplno prejavilo v tvorbe iných umelcov, no len u neho dosiahlo skutočne monumentálny výraz, porovnateľný s klasikmi svetového formátu.

Martin Gajdoš