Vyhľadávanie
Ako hovoriť o klimatickej zmene, aby sa ľudia zbytočne nevystrašili? Namiesto zbytočného optimizmu prichádza realizmus.
Úroveň vydesenia z knihy Neobývateľná Zem závisí od toho, kto ju drží v rukách. Ten, kto sa doteraz téme klimatickej zmeny v jej komplexnosti vyhýbal, môže mať už po prvých stránkach chuť odložiť ju nabok. Z tejto knihy je hneď zrejmé, že o permanentnú normálnosť, ako sme ju poznali a na akú sme sa spoliehali, sme už prišli. Klimatická kríza už nie je vzdialenou budúcnosťou, ktorá sa nás netýka. ,,A je to horšie, oveľa horšie, ako si myslíte.“
Keď pred dvoma rokmi David Wallace-Wells publikoval Neobývateľnú Zem ako esej v magazíne New Yorker, stala sa jedným z najčítanejších článkov časopisu. Aj preto niektoré kritické hlasy hovoria o tom, že jej rozšírenie do knižného vydania už nebolo potrebné. S tým si dovolím nesúhlasiť, pretože téma „klimatickej krízy bez servítky“ je vďaka prekladom ďaleko dostupnejšia než článok v anglofónnom časopise.
David Wallace-Wells v podstate neprináša nič nové, čo už nebolo povedané v uplynulých troch desaťročiach vedcami či environmentálnymi aktivistami. Novinkou je fakt, že tieto témy sa za posledný rok dostali do mainstreamu a nepochybne k tomu prispel aj on sám. Hovorí o sebe, že nie je environmentalistom ani vegánom a má malé dieťa, preto sa s ním veľké množstvo ľudí zo severnej pologule dokáže ľahko stotožniť a počúvať ho. Stala sa z neho známa tvár klimatickej apokalypsy a jej problematiku rozšíril do širšieho povedomia. Podarilo sa mu preniesť viac než trištvrte storočia trvajúcu faktickú diskusiu o postupujúcej klimatickej zmene s bohatým množstvom zdrojov do jednej knihy. Neberme ju preto ako manuál riešení, ale skôr ako návod smerujúci k ďalším rozmerom ,,najdokonalejšieho problému“, akým klimatická zmena nepochybne je.
Za obzor možností
Autor v prvej polovici knihy predkladá skvelú nahustenú vedeckú rešerš spracovanú do „ľudského jazyka“, ale odhliadnuc od množstva dobre vybraných sekundárnych zdrojov, on sám sa len málo snaží k nim niečo pridať. Najmä keď už od začiatku otvorene hovorí o tom, že industrializácia a ekonomický rast nás priviedli na ,,pokraj nikdy sa nekončiacej klimatickej katastrofy“ a uvádza, že miera previnenia nie je pri každom z nás rovnaká a v supermarkete si okrem dobrého pocitu riešenie rozhodne nekúpime. V jednej z úvodných kapitol predsa len skĺzne k neomaltuziánskej rétorike o ,,populačnej bombe“ v rozvojových krajinách. Tá podľa mnohých jej kritikov len odvádza pozornosť od distribúcie bohatstva a moci vo svete. A i keď sa v celej knihe snažil prinášať viacero pohľadov na jednu vec, tu ho zrejme pohltila nadradenosť neoklasickej ekonomickej teórie a nesnažil sa až tak pozrieť bližšie na množstvo prúdov, ktoré ponúka heterodoxná ekonómia či iné hnutia zaoberajúce sa otázkou ekonomického rastu. To sa neskôr ukazuje v simplifikovaných náznakoch riešenia, ktoré nejdú za horizont všeobecne známeho.
Budúcnosť je dnes
Ak boli knihy o klimatickej kríze doteraz málo populárne, Neobývateľná Zem môže byť prvým krokom k ich rozšíreniu. Každý sa takto veľmi jednoducho dokáže dostať k mnohým ďalším teóriám, autorkám a autorom z celého environmentálneho spektra. Zrazu sa z témy, ktorá bola dlhodobo bagatelizovaná, stáva niečo, čo dáva zmysel. Dlhé roky environmentálne organizácie i politici hovorili, že musíme byť opatrní v tom, ako o klimatickej zmene hovoríme, aby sme verejnosť nevystrašili. David Wallace-Wells sa svojimi textami pridal do skupiny tých, ktorým záleží na tom, aby sa k faktom už ďalej nepristupovalo zbytočne optimisticky, ale realisticky. V rozhovoroch pre médiá k otázkam o alarmizme hovoril, že skôr než strachom z možného fatalizmu, je horšie nebyť vystrašený dostatočne. Byť vydesený z toho, čo sa deje so svetom, je novým normálom. ,,Už sme opustili stav environmentálnych podmienok, ktoré v prvom rade umožňovali človeku vyvinúť sa, a uzavreli sme neistú a nepripravenú stávku na to, čo tento druh dokáže prežiť,“ píše Wallace-Wells. Budúcnosť toho, ako svet môže vyzerať, môže byť predzvesťou nielen toho, ako sa naň adaptovať, ale najmä ako ho tvoriť nanovo.
Laura Kovácsová je študentkou environmentálnych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne.
